Projekt výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) podľa nich vôbec nespĺňa kritériá koncovej ani univerzitnej nemocnice, ktorá bude liečiť najťažších pacientov z celého Slovenska. Žiadajú preto ministerstvo zdravotníctva, aby svoj zámer prehodnotilo. Rezort označil tvrdenia lekárov za podpásové a odvolal sa na kroky, ktoré v súvislosti s výstavou univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách už podnikla vláda.
Odborníci majú k projektu viacero výhrad. Podľa nich nová nemocnica bude mať málo postelí, rozdelí sa do viacerých budov, hoci svetový trend je opačný. Hovoria tiež, že aktuálny proces výstavby ide pomaly a majú obavu, že sa im rozpŕchne personál do iných zariadení.
„Je absurdné, aby projekt vôbec nespĺňal kritériá koncovej ani univerzitnej nemocnice. Koncová by mala mať minimálne 1100 lôžok, a nie plánovaných 653,“ povedal Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia. Poukázal na to, že najmenšia fakultná nemocnica v Trnave má 638 lôžok a druhá najmenšia fakultná nemocnica v Nových Zámkoch má 660 lôžok.
Ministerstvo zdravotníctva o medicínskom pláne ani projekte nemocnice podľa Visolajského nekomunikuje. Vznikla preto pracovná skupina zložená z viacerých lekárov, ktorá prichádza s vlastnými požiadavkami. Sú v nej napríklad dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu Juraj Šteňo, prednosta Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky Daniel Böhmer, prodekan lekárskej fakulty a prednosta internej kliniky v Ružinove Juraj Payer, prednostka internej kliniky v bratislavskom Starom Meste Soňa Kiňová či Juraj Pechan z Národného onkologického ústavu.
Je absurdné, aby projekt vôbec nespĺňal kritériá koncovej ani univerzitnej nemocnice. Koncová by mala mať minimálne 1100 lôžok, a nie plánovaných 653.Peter Visolajský
„Univerzitná nemocnica aplikuje najnovšie poznatky lekárskych vied, zavádza nové diagnostické a liečebné postupy, vykonáva sa za pomoci najdrahšej medicínskej techniky a opiera sa o výskum tých najerudovanejších špičkových odborníkov,“ vysvetlil potrebu univerzitnej nemocnice Šteňo. Podľa neho musí mať klinický výskum, ako aj vzdelávať budúcich lekárov. Podotkol, že takéto výkony sú mimoriadne drahé, zdravotné poisťovne ich v plnej výške nemusia uhradiť a ani ich neuhrádzajú. „Ak by boli tie výkony limitované tvorbou zisku, čo je normálna súčasť súkromného podnikania, tak by ich nebolo možné realizovať v plnom rozsahu,“ ozrejmil rozdiely medzi štátnou a súkromnou nemocnicou.
Ako príklad uviedol Šteňo náklady na nepríbuzenskú transplantáciu kostnej drene. Tie stoja podľa náročnosti výkonu asi 106-tisíc eur, zdravotná poisťovňa platí 40-tisíc. „Zvyšok musí doplatiť štát. Súkromník by toto nedokázal zaplatiť, pacient by nedostal také výkony, ako by mal, pretože na takýchto výkonoch vznikajú nemocnici dlhy,“ poznamenal. Nemocnicu na Rázsochách treba podľa neho vybudovať čo najskôr, aby aj zdravotnícky personál videl „svetlo na konci tunela“ a neodchádzal pred jej dokončením do iných zdravotníckych zariadení, najmä do novej súkromnej nemocnice plánovanej v Bratislave.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová reagovala, že výstavba nemocnice na Rázsochách je prioritou. „Zásadne odmietame nekorektné a podpásové vyjadrenia lekárov. Pri realizácii novej UNB sme striktne viazaní uznesením vlády z apríla minulého roku, ktoré jasne a presne definuje jednotlivé kroky a parametre novej nemocnice,“ povedala Eliášová. Podľa nej sa na koncepcii nového zdravotníckeho zariadenia od počiatku podieľalo množstvo lekárov a odborníkov z lekárskej fakulty, zdravotníckej univerzity, lekárskej komory a odborov. Eliášová pripomenula, že pracovná skupina sa pravidelne stretáva. Za posledné dva mesiace to bolo aspoň trikrát. Na najbližšom stretnutí by mal byť prítomný aj predseda vlády Peter Pellegrini.
Dodávateľ na búracie práce tridsať rokov starého skeletu nedokončenej budovy na Rázsochách bude podľa Eliášovej známy v júli tento rok. Podľa harmonogramu by sa v roku 2020 mala začať verejná súťaž na dodávateľa novej stavby. „Cieľom ministerstva zdravotníctva je postaviť novú špičkovú nemocnicu čím skôr,“ doplnila Eliášová.
Novú súkromnú nemocnicu v hlavnom meste v lokalite Bory ide stavať aj finančná skupina Penta. Prví pacienti by ju podľa jej plánov mali navštíviť už v roku 2021.
Chronológia výstavby Univerzitnej nemocnice v Bratislave
- 1987 – začiatok výstavby na Rázsochách
- 2000 – vláda zrušila výstavbu nemocnice Rázsochy, jednou z príčin bol nedostatok peňazí
- 2013 – oživuje sa zámer postaviť novú univerzitnú nemocnicu, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská má vláde predložiť štúdiu uskutočniteľnosti
- 2014 – je vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, nová nemocnica je plánovaná na Patrónke. postaviť a prevádzkovať ju má súkromný partner (projekt PPP), jej vlastníkom by však mal byť štát, jej výstavba sa mala ukončiť na jeseň 2017,
- 2015 – o výstavbu a prevádzkovanie UNB prejavilo záujem 7 spoločností, v tom čase sa počítalo s 880 lôžkami, v októbri 2016 sa mala začať výstavba, na marec 2018 bol naplánovaný začiatok prevádzky nemocnice
- koniec roka 2015 – minister zdravotníctva Viliam Čislák (nástupca po Zuzane Zvolenskej) chcel zmluvu s koncesionárom predložiť vláde na jar 2016
- 2016 – s nástupom Tomáša Druckera do funkcie ministra zdravotníctva sa zastavuje projekt financovania formou verejno-súkromného partnerstva, pretože sa ukázal nevýhodný pre štát,
- marec 2017 – Drucker predstavil nový koncept výstavby univerzitnej nemocnice, definitívne pochoval výstavbu na Patrónke, podľa neho mala byť v Ružinove a na Rázsochách,
- 2017 – nový časový harmonogram počíta s tým, že v marci až júli mal byť hotový projekt prípravy, verejné obstarávanie generálneho projektanta sa malo uskutočniť v čase od novembra 2017 do apríla 2018, verejné obstarávanie generálneho dodávateľa stavby od septembra 2020 do februára 2021, začiatok realizácie stavby bol naplánovaný na február 2021,
- 2018 – ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská opakuje zámer vlády dostavať nemocnicu na Rázsochách, v súčasnosti prebieha výberové konanie na spoločnosť, ktorá vykoná búracie práce skeletu z roku 1987.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denník Pravda.