Predsedom strany Most-Híd ostáva ďalšie štyri roky Bugár

, 09.06.2018 12:43, aktualizované: 15:56
Most-Híd, snem, rokovanie, Bugár
Na snímke predseda strany Most - Híd Béla Bugár počas rokovania snemu strany MOST – HÍD v Bratsialave 9. júna 2018. Autor: ,

Béla Bugár ostáva predsedom Mosta-Híd ďalšie štyri roky. Rozhodli o tom delegáti na sobotňajšom sneme v Bratislave. Bugár vedie Most-Híd od jeho založenia v roku 2009.

Béla Bugár ostáva predsedom Mosta-Híd ďalšie štyri roky. Rozhodli o tom delegáti na sobotňajšom sneme v Bratislave. Bugár vedie Most-Híd od jeho založenia v roku 2009. Bugár protikandidáta ne­mal.

Strana Most-Híd v sobotu prijala na sneme programový dokument týkajúci sa priorít do roku 2020. Ako povedal na tlačovej besede podpredseda strany László Sólymos, počas viac ako dvoch rokov vo vláde sa strane podarilo splniť veľké množstvo jej priorít z Programového vyhlásenia vlády. „Chceme aj v nastávajúcom období pokračovať v rozbehnutých legislatívnych iniciatívach s dôrazom na hospodársku politiku a regionálny rozvoj, menšinovú politiku a právny štát,“ vyhlásil László Sólymos.

Strana Most-Híd chce v najbližšom období znížiť odvody pre živnostníkov. Chce tiež výrazne podporiť mladé rodiny formou zavedenia novej pôžičky. Nechce sa zúčastňovať nezmyselného populizmu v oblasti dôchodkov, chce ale určiť presný vek odchodu do dôchodku päť rokov vopred pre každého občana. Most-Híd tiež presadzuje pokračovanie prípravy a výstavbu rýchlostných ciest, najmä cesty R2 na strednom a východnom Slovensku.

„Pracujeme na výstavbe nových mostov v Komárne a na Ipli vrátane ich napojenia na hlavné cestné ťahy. Pripravili sme nový Zákon o Žitnom ostrove, ktorý by mal výrazne prispieť k ochrane pitnej vody. Chceme podporiť výstavbu kanalizácií v našich obciach,“ uviedol Solymos.

V oblasti menšinovej politiky má Most-Híd za sebou výrazné úspechy a pokračuje ďalej. Snaží sa o to, aby školský zákon definoval pojem národnostného školstva. „Ďalej rozširujeme dvojjazyčnosť na úradoch, v obchodoch, ale aj v prípade dopravných označení ciest. V oblasti menšinového školstva sa sústredíme na efektívnu výučbu slovenčiny pre detí z menšín, ako aj na zabezpečenie výchovy v materskej škole pre každé jedno dieťa v tejto republike, bez ohľadu na národnosť,“ uviedol Solymos.

Hlavnou agendou v oblasti právneho štátu musí byť získanie dôvery voličov v štátne inštitúcie. „Výrazne nám vie v tom pomôcť zmena zákona o výbere policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Pokračuje aj naše ťaženie v téme odlžovania, formou riešenia viac ako 3,7 milióna starých exekúcií,“ konštatoval.

Profil Bélu Bugára

Béla Bugár sa narodil 7. júla 1958 v Bratislave. Štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU – Slovenská technická univerzita) v Bratislave ukončil v roku 1982. Do roku 1990 pracoval ako strojný inžinier v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) v Bratislave.

Svoje politické predstavy o živote maďarskej menšiny na Slovensku a o demokracii realizoval Béla Bugár najprv v politickom subjekte s názvom Maďarské kresťanskodemo­kratické hnutie (MKDH), ktoré založil v roku 1990 a stal sa jeho predsedom.

V rokoch 1990–1992 bol tiež poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR, od roku 1992 až doteraz pôsobí ako poslanec slovenského parlamentu.

MKDH viedol do roku 1998, keď sa spojilo s ďalšími maďarskými politickými subjektmi – s hnutím Spolužitie a s Maďarskou občianskou stranou (MOS). Spoločný subjekt mal názov Strana maďarskej koalície (SMK). Vznik tejto strany bol reakciou na zmenu volebného zákona, ktorú iniciovala Mečiarova vláda a ktorá koalíciám sprísnila podmienky na vstup do parlamentu. Béla Bugár bol predsedom SMK od 21. mája 1998 do 31. marca 2007.

V rokoch 1998–2006 vykonával funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Od 7. februára 2006 do predčasných parlamentných volieb v júni 2006 bol poverený vedením NR SR, pretože Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) vystúpilo z vládnej koalície a dovtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) na tento post rezignoval.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 bol Béla Bugár členom parlamentného klubu poslancov za SMK a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Klub SMK opustil 22. apríla 2009 a do konca volebného obdobia bol nezávislým poslancom NR SR.

Od roku 2009 začali odídenci z SMK formovať novú politickú stranu s názvom Most-Híd. Ustanovujúci snem strany sa uskutočnil 11. júla 2009 a delegáti si za predsedu strany zvolili Bélu Bugára. Tento post zastáva dodnes.

V parlamentných voľbách v roku 2010 strana Most-Híd získala 8,12 percenta platných hlasov voličov a stala sa parlamentnou stranou. Bugár pôsobil od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 na poste podpredsedu NR SR za Most-Híd.

V predčasných voľbách v marci 2012 získal Most-Híd 6,89 percenta hlasov a strana pôsobila počas volebného obdobia v opozícii.

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, získala strana Most-Híd 6,50 percenta hlasov (11 kresiel) a stala sa súčasťou vládnej koalície. Spolu s víťaznou stranou Smer a ďalšími parlamentnými stranami – Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR.

V nej strana Most-Híd získala post podpredsedu NR SR, ktorý zastáva Béla Bugár. Bugár protikandidáta nemal. Do podpredsedníckych funkcií boli opätovne zvolení László Sólymos, Ábel Ravasz a Ivan Švejna. Novým podpredsedom sa stal Peter Antal, ktorý nahradil Luciu Žitňanskú. Tá zo straníckej funkcie ešte v máji abdikovala, keďže z politiky sa chce postupne stiahnuť.

#Most-Híd #predseda strany
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku