O kandidatúre Bélu Bugára v budúcoročných prezidentských voľbách rozhodol v sobotu stranícky snem. „Sme presvedčení, že dozrel čas, aby o kreslo prezidenta mohol reálne zabojovať aj príslušník národnostnej menšiny,“ vysvetlil výber podpredseda strany a minister životného prostredia László Sólymos. Bugár má podľa neho veľkú šancu na úspech. "Je to človek kompromisu a nie sporov a hádok,“ dodal Sólymos.
Podľa Bugára sa rozhodnutie kandidovať nerodilo ľahko. „K jednoznačnému rozhodnutiu som dospel po dôkladných úvahách a rozhovoroch so svojimi blízkymi,“ vysvetlil. Jeho hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu napätia a polarizácie spoločnosti. "Je viac ako inokedy nutné, aby prezidentom bol človek, ktorý bude vedieť stáť nad spormi a bude rovnako naklonený jednej aj druhej strane politického spektra,“ zdôraznil Bugár. Volebnú kampaň sa chystá odštartovať na jeseň a chce ju viesť vo vlastnom mene.
Časť voličov určite nie je pripravená na to, že by sa prezidentom Slovenska stal Maďar, stále je v nich zakódovaný takýto nacionalizmus.Tomáš Koziak, politológ
Ostatné dve koaličné strany avizovali, že meno vlastného kandidáta predstavia na jeseň. „Na konci júna budeme o kandidátovi diskutovať, ale predstavíme ho v septembri,“ spresnil predseda strany Smer Robert Fico v televíznej relácii TA3. Nevylúčil, že v hre môžu byť aj mená ako minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák či podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Tí ešte v uplynulých týždňoch vyhlásili, že kandidovať neplánujú. „Ešte by som však neuzatváral žiadne mená,“ dodal Fico. Bugárovo rozhodnutie ho neprekvapilo. „Má to svoje hlboké politické racio,“ mieni Fico.
Šéf strany SNS a predseda parlamentu Andrej Danko cez víkend potvrdil, že nebude kandidovať za prezidenta. „Ja sa cítim na túto funkciu mladý,“ vysvetlil Danko. Do volieb by chcel postaviť ženu. „Budem robiť všetko pre to, aby to bola kandidátka, aby to bola jedna z našich žien. Nechcite dnes odo mňa meno, lebo viem, čo by ju čakalo,“ vysvetlil Danko. Bugárovo rozhodnutie strana komentovať nechcela. „Vnímame to ako interné rozhodnutie relevantnej strany,“ doplnila pre Pravdu hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.
Politológ Tomáš Koziak nepovažuje Bélu Bugára za favorita volieb. „Časť voličov určite nie je pripravená na to, že by sa prezidentom Slovenska stal Maďar, stále je v nich zakódovaný takýto nacionalizmus. Myslím si preto, že prezidentský úrad je od Bugára ďalej ako bližšie,“ zamýšľa sa odborník. Bugárovo rozhodnutie však chápe. „Pre každého politika, ktorý takto dlhodobo pôsobí na politickej scéne, by to mohlo byť vcelku prirodzené, že bude chcieť zavŕšiť svoju politickú kariéru na poste prezidenta,“ dodal Koziak.
Za zvláštne politológ považuje, že Smer a SNS zatiaľ nepredstavili kandidátov. „Ak by mali istého kandidáta, nemali by problém predstaviť ho čo najskôr, aby mohol rozbehnúť volebnú kampaň,“ vysvetľuje politológ. Jesenné mesiace preto považuje za posledný termín na predstavenie mien. „Ak ich dovtedy nepredstavia, bude to signál, že niečo nie je v týchto stranách v poriadku. Veď je to aj jeden z ich hlavných argumentov voči opozičným stranám, že majú pevné štruktúry a personálnu základňu. Ale ak nedokážu postaviť relevantného prezidentského kandidáta, popierajú to, čo o sebe tvrdia,“ upozorňuje Koziak.
Vysoký počet občianskych kandidátov Koziaka neprekvapil. „Vychádza to z charakteru volieb a môže tam byť inšpirácia u súčasného prezidenta, keď sa ukázalo, že aj nezávislý kandidát mimo politickej sféry dokáže voľby vyhrať,“ priblížil odborník. Výsledky volieb podľa Koziaka môžu priniesť prekvapenia, najmä pokiaľ ide o druhé kolo. „Aby sme však potom všetci nezaplakali, lebo veľká roztrieštenosť môže do druhého kola posunúť aj niektorého z kontroverznejších kandidátov,“ varuje politológ. Rozhodnúť tak môže aj desaťtisíc hlasov, čo je podľa Koziaka veľmi málo. „Čím je kandidátov viac, tým je väčšia šanca, že budú medzi nimi malé percentuálne rozdiely,“ vysvetlil odborník.
Aktuálne sa o post prezidenta uchádza 13 kandidátov. Nateraz sa ohlásili Radovan Znášik, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, politický analytik Eduard Chmelár, vedec Robert Mistrík, Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), Milan Krajniak (Sme rodina), Oskar Fegyveres, svedok únosu prezidentovho syna Kováča ml., Marian Kotleba (ĽSNS), František Mikloško (expolitik KDH), Róbert Švec (Slovenské hnutie obrody), podnikateľka Bohumila Tauchmannová, sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin a Béla Bugár.
Strana SaS avizovala , že vlastného kandidáta nepostaví, ale podporí niektorého z nezávislých kandidátov. „Rozhodneme sa na Republikovej rade,“ spresnil Richard Sulík, predseda strany. Najčastejšie sa spomína Mistrík. Šéf KDH Alojz Hlina zas zvažuje podporu Mikloška. V hre je podľa Hlinu aj kresťanský aktivista Marián Čaučík. Troch vlastných kandidátov má OĽaNO, z ktorých má čoskoro vybrať jedno meno.
Súčasný prezident Andrej Kiska v polovici mája oznámil, že už kandidovať nechce. Prezidentské voľby sa uskutočnia na budúci rok na jar. Nová hlava štátu sa funkcie ujme v polovici júna 2019.