Z ôsmich krajských miest má najsilnejšia parlamentná strana Smer aktuálne obsadené pozície primátorov v troch mestách – v Žiline, Košiciach a Nitre. Mimoparlamentné KDH má primátorské miesto v Prešove. V ďalších štyroch mestách – v Bratislave, Trnave, Trenčíne a Banskej Bystrici – sú primátori, ktorí pred štyrmi rokmi kandidovali ako nezávislí.
Vo výhode budú kandidáti, ktorí už zastávajú funkciu primátora krajského mesta. Podľa sociológa Pavla Haulíka to však neplatí automaticky a poukazuje pritom na hlavné mesto. „V Bratislave je takmer nemožné, aby úradujúci primátor obhájil svoju pozíciu. Je to dané tým, že v Bratislave sú požiadavky na fungovanie mesta vyššie a aj problematika fungovania je zložitejšia," hovorí sociológ.
Sám primátor si podľa Haulíka nevystačí s programom, ak nepresvedčí dostatočný počet ľudí v zastupiteľstve mesta, čo sa v Bratislave zvyčajne nedarí. V ostatných krajských mestách zase podľa sociológa chýba dostatok viditeľných a kompetentných politikov. „Zvyčajne parlamentné strany nemajú dosť ľudí, aby mohli kandidovať. Potom sa vytvárajú často čudné a zložité koalície, aby vznikol dojem, že príslušná strana alebo koalícia vo voľbách uspela,“ zhodnotil sociológ.
Vládny Smer zatiaľ vyčkáva s menami kandidátov na primátorov krajských miest. „Smer rokuje o postupe v komunálnych voľbách v jednotlivých krajoch," uviedol tlačový odbor Smeru. Podľa neho je rozhodnutie o kandidátoch vecou vedenia krajských, okresných a miestnych organizácií.
Ani národniari zatiaľ svojich kandidátov nepredstavili. Podpredseda SNS Anton Hrnko hovorí, že v niektorých krajských mestách bude mať strana kandidátov a v iných nie. „Určite budeme hľadať také východiská, aby náš kandidát bol úspešný. To má ešte čas,“ povedal Hrnko.
Rovnako Most-Híd nepovedal nič konkrétne o svojich kandidátoch, ako ani o tom, s kým chystá koaličné spojenectvá. Podľa hovorkyne strany Kláry Debnár o výsledkoch rokovaní a prípadných koaličných dohodách bude strana informovať až po skončení rokovaní.
Centrálnu dohodu o spolupráci v komunálnych voľbách opozičné strany SaS a OĽaNO podpísali ešte vo februári. Neprizvali k nej mimoparlamentné KDH s tým, že by to bolo komplikované. Podľa nich je však KDH vítané, keď sa rozhodne rokovať o postupe v konkrétnom meste a obci. Takéto riešenie následne kritizoval šéf kresťanských demokratov Alojz Hlina.
Súboj o Bratislavu
V Bratislave primátor Ivo Nesrovnal kandidatúru neohlásil. Predpokladá sa, že do volebného súboja pôjde znovu. Vládny Smer meno svojho kandidáta ešte nepovedal. Opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina sa postavili za kandidatúru Jána Mrvu, ktorý je dnes starostom bratislavských Vajnôr. Mrva vlani kandidoval za bratislavského župana a skončil štvrtý takmer so 16 percentami.
KDH vyšle do volieb manažérku Caroline Líškovú. Kandidatúru tiež oznámil bývalý riaditeľ RTVS Václav Mika. Zatiaľ je otvorené, či o post primátora zabojuje aj Milan Ftáčnik. Denníku Pravda povedal, že svoje rozhodnutie oznámi tento týždeň. Ftáčnik už bol primátorom v rokoch 2010 až 2014. O post primátora sa uchádza aj hudobník a architekt Matúš Vallo, podporujú ho strany Progresívne Slovensko a Spolu.
V metropole východu Košiciach už nebude kandidovať Richard Raši, ktorý je podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Po vymenovaní do vlády sa primátorského postu vzdal a v súčasnosti je zastupujúcim primátorom Martin Petruško. Či bude on kandidátom Smeru, strana zatiaľ nepovedala. Opozičné SaS, OĽaNO a KDH by mali podporiť nezávislého kandidáta Jaroslava Polačeka.
Známy je ako kľúčová tvár štrajku autodopravcov počas prvej vlády premiéra Roberta Fica. Ako prvý oznámil kandidatúru v Košiciach bývalý poslanec za SDKÚ Viliam Novotný. V súčasnosti je predsedom strany Šanca.
V Prešove bude post primátorky obhajovať Andrea Turčanová z KDH. Z ďalších kandidátov je známy ešte mestský poslanec Richard Drutarovský s podporou koalície strán Spolu a Progresívne Slovensko.
V Banskej Bystrici sa zrejme bude znovu uchádzať o zvolenie súčasný primátor Ján Nosko. Pre Pravdu uviedol, že zatiaľ sa k svojej kandidatúre nebude vyjadrovať. Pred štyrmi rokmi kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru, SNS, SDKÚ a SMS. Jeho súperom by mohol byť medzi inými Igor Kašper, ktorého by mohla podporiť pravica. Vlani kandidoval za župana a získal vyše 10 percent hlasov.
O pozíciu primátora v Žiline sa už nebude uchádzať Igor Choma, ktorý je aj poslancom parlamentu za Smer. Na čele mesta bol dve funkčné obdobia od roku 2010. Koho Smer postaví teraz, nie je známe. Kandidatúru na primátora oznámil nezávislý mestský poslanec Peter Fabiáne. Je pravdepodobné, že ho podporí pravicová opozícia.
V Trenčíne je dve volebné obdobia primátorom Richard Rybníček a chce byť aj ďalej. Naposledy ho podporilo ako nezávislého viacero politických strán z opozície, ale aj Smer. Teraz sa však pravica pravdepodobne postaví za iného kandidáta. Hovorí sa o mestskom poslancovi Milošovi Mičegovi.
V Nitre sa o znovuzvolenie zrejme pokúsi primátor Jozef Dvonč, ktorý bol nominantom Smeru. „Pevne dúfam, že bude znovu kandidovať," povedal Pravde krajský predseda Smeru Martin Nemky. Opozícia sa asi prikloní k Jánovi Greššovi ml., ktorý je mestským poslancom a synom herca Jána Grešša, ktorý v posledných župných voľbách neúspešne kandidoval za nitrianskeho župana. KDH oznámilo kandidatúru súčasného viceprimátora Nitry Jána Vanča. Ako nezávislý chce kandidovať Štefan Štefek, ktorý je mestským poslancom.
V Trnave sa bude po druhý raz uchádzať o zvolenie súčasný primátor Peter Bročka ako nezávislý. Pridať by sa k nemu mali opozičné strany OĽaNO a SaS. Vládne strany svojich kandidátov ešte nepredstavili.
Darí sa nezávislým
V komunálnych voľbách v roku 2014 bol z parlamentných strán najúspešnejší Smer. Mimo koalícií získal 847 primátorov a starostov a 5 123 poslancov. Najviac sa však darilo nezávislým, takýchto starostov a primátorov bolo 1 104 a 6 000 poslancov.
Sociológ Pavel Haulík očakáva, že nezávislí kandidáti budú opäť úspešní. Podľa neho ľudia ani nemajú záujem kandidovať za strany, ktoré sú v parlamente alebo majú šancu sa tam dostať a sú pritom rovnako silné či slabé. „Spôsobuje to, že nikto si netrúfne ísť do komunálnych volieb sólo a začnú sa vymýšľať koalície, ktoré nemajú žiadnu politickú logiku. Tým sa vytvára šanca pre nezávislých. Mnohí kandidujúci, a teda aj členovia politických strán, ak chcú byť úspešní, zaprú stranícku príslušnosť a kandidujú ako nezávislí,“ uzavrel sociológ.
Naposledy v roku 2014 sa volilo 2 909 starostov a primátorov a 20 786 poslancov. K urnám prišlo 48,34 percenta oprávnených voličov. Spravidla býva účasť v komunálnych voľbách druhá najvyššia po parlamentných voľbách.