Politikov k zmenám v zákone vyprovokovala populistická aktivita extrémistickej ĽS NS. Jej poslanci predložili do parlamentu návrh, ktorý až na drobné výnimky potraty zakazuje. Konzervatívni politici v parlamente tak zostali stáť pred dilemou, či extrémistov podporiť, alebo nie. Definitívne sa o návrhu rozhodne zajtra o 11. hodine (v stredu 13.6.), keď má o ňom plénum hlasovať. Ešte predtým sa však bude rozhodovať o procedurálnom návrhu poslanca Juraja Blanára (Smer), aby sa o novele ďalej nerokovalo. Ak Blanárov návrh prejde, parlament o zmene interrupčného zákona hlasovať nebude. Ani v takom prípade by však téma potratov nebola pre parlament uzatvorená. V posledných týždňoch sa spustili doslova preteky o to, kto ako prvý príde s ďalšou úpravou súčasného zákona.
Podmanický vraj predloží vlastný návrh
Podľa agentúry SITA mal predseda Smeru Robert Fico svojim poslancom nariadiť, aby za Kotlebov návrh nehlasovali. Namiesto toho ich mal informovať, že poslanec Ján Podmanický, ktorý v strane patrí ku konzervatívnemu krídlu, predloží vlastný návrh. Ten by obmedzil vykonanie potratov pri poškodenom plode tak, aby sa takýto zákrok mohol vykonávať len do 12. týždňa tehotenstva. V súčasnosti je to možné do 24. týždňa. Oficiálne detaily zatiaľ nie sú známe, tlačové oddelenie Smeru na otázky nereagovalo, rovnako ani Ján Podmanický. Neodpovedal ani na SMS.
Fico je stotožnený so súčasnou právnou normou
Aktivita Podmanického by bola o to zvláštnejšia v spojitosti vyjadrením Fica na jeho blogu koncom mája, že je úplne stotožnený so súčasnou právnou úpravou a za Kotlebov návrh hlasovať nebude, pretože ten nemá oporu v ústave. „Plne súhlasím s tým, že žena musí mať právo do určitého obdobia vývoja plodu, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov, sama sa rozhodnúť, či pristúpi k prerušeniu tehotenstva. Rovnako súhlasím, že by sme mali právne dôslednejšie zakotviť informovanie ženy o rizikách spojených s umelým prerušením tehotenstva, o zodpovednosti spojenej s plánovaným rodičovstvom (tzv. informovaný súhlas), ako aj nové pravidlá pre preplácanie týchto zákrokov zo zdravotnej poisťovne,“ napísal šéf strany a poslaneckého klubu Smeru.
Most-Híd uprednosťuje diskusiu
Svoj vlastný návrh pripravuje aj SNS. Tlačové oddelenie strany však o podrobnostiach mlčí, odpoveď sme nedostali ani po opakovanej žiadosti.
Tretia z koaličných strán, Most-Híd, sa do predháňania sa, kto ďalší príde s novelou interrupčného zákona, nezapojí. „Most-Híd je zásadne proti účelovému nastoľovaniu takých tém, ktoré sú pre spoločnosť zvlášť citlivé. Aj vzhľadom k tomu, že počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá, uprednostnili by sme korektnú celospoločenskú diskusiu pred predkladaním zákonných noriem. Sme presvedčení, že jedine tak môže vzniknúť taká celospoločensky akceptovaná norma, ktorá bude odrážať odbornú, právnu aj etickú rovinu tohto problému. Predovšetkým s ohľadom na občanov tejto krajiny, na ich rôznorodosť, vzdelanie a svojprávnosť,“ reagovala na otázky Pravdy hovorkyňa strany Klára Debnár. Ako dodala, rezervy vidia v oblasti osvety a prevencie mládeže. „Ak sa naši partneri rozhodnú pre zmenu platnej legislatívnej úpravy, nemali by opomenúť práve výchovu, vzdelávanie s dôrazom na prevenciu,“ podčiarkla Debnár.
O vlastných návrhoch hovoria aj poslanci z OĽaNO Anna Verešová a Ján Marosz či jediný zástupca KDH v parlamente Richard Vašečka. Ak by však aj svoju úpravu predložili do parlamentu, je len málo pravdepodobné, že by s ňou ako opoziční poslanci boli úspešní.
Weisenbacher: Mimoriadne nešťastná situácia
Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher sa nazdáva, že pretekanie sa strán v tom, kto zmení interrupčný zákon, je mimoriadne nešťastná situácia. „Začala to Kotlebova strana ĽS NS, ktorá sa, myslím si, dá bez väčších problémov označiť za fašistickú. Takže akoby tu fašisti určovali, čo sa v spoločnosti deje, o čom sa diskutuje a o čom má rokovať parlament,“ mieni aktivista.
„No a potom je tam aj druhý aspekt toho samotného obsahu, a to je, že tu chce niekto zasahovať do práva žien. Zjednodušene povedané, do práva na svoje telo. Odborne sa tomu hovorí reprodukčné práva. To je veľmi nešťastné, pretože sme civilizovaná krajina, ktorá sa vo svojej ústave aj podpisom viacerých medzinárodných dohôd prihlásila k tomu, že bude rešpektovať ľudské práva. A právo na adekvátnu zdravotnú starostlivosť a reprodukčné práva sú ľudské práva, a ak by náhodou takýto zákon prešiel, tak som si istý, že bude protiústavný,“ povedal Weisenbacher s dôvetkom, že by mal zostať zachovaný súčasný legislatívny stav. „Celkom určite,“ zdôraznil.
Potratovosť má klesajúci trend
Podľa Štatistického úradu SR má potratovosť na Slovensku výrazne klesajúci trend, za posledných 25 rokov klesol počet umelých potratov štvornásobne. Podobnú skúsenosť má aj žilinský gynekológ Peter Durmis. „Počet interrupcií klesá, stále viac žien uprednostňuje používanie antikoncepcie,“ povedal. Názor na zmenu legislatívy má jasný: „Rešpektujem rozhodnutie žien, to je pre mňa dôležité,“ zdôraznil lekár. Vlani bolo na Slovensku zaznamenaných 9 083 umelých potratov. Na porovnanie, v roku 1993 to bolo 38 850 interrupcií.
V súčasnosti môže interrupciu podstúpiť žena, ktorá o to písomne požiada, jej tehotenstvo nepresiahlo 12 týždňov a nebránia jej zdravotné dôvody. V prípade poškodeného plodu sa tak môže stať do 24. týždňa. Zákon lekárovi ukladá povinnosť poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch zákroku aj o spôsoboch používania antikoncepčných prostriedkov. Ak žena naďalej trvá na interrupcii, lekár zistí, či sú splnené všetky podmienky a určí zdravotnícke zariadenie, kde sa zákrok vykoná. Po poučení však ešte plynie 48-hodinová lehota, počas ktorej si môže žena zákrok rozmyslieť.