Šéf RTVS Rezník: Z politikov mi nikto nevolá

, 15.06.2018 06:00
Jaroslav Rezník, RTVS,
Generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Jaroslav Rezník. Autor: ,

Na všetky manažmenty RTVS sa na začiatku pozeralo cez prsty, aj my si zaslúžime čas na ukázanie výsledkov, povedal v rozhovore pre denník Pravda generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

V uplynulých týždňoch čelil kritike časti redaktorov spravodajstva RTVS, ktorí v otvorenom liste hovorili o nepriateľskej atmosfére a o tom, že bojujú s nedôverou voči nadriadeným.

Čoskoro uplynie rok od vášho zvolenia za generálneho riaditeľa RTVS. Neoľutovali ste, že ste sa rozhodli viesť RTVS?

Nie. Prečo?

Ani ste sa nepohrávali s myšlienkou, že by ste odišli predčasne z postu šéfa RTVS?

Ani na sekundu. Skutočne nevidím dôvod. Médiám venujem väčšinu svojho profesionálneho života a v RTVS som ešte len na začiatku svojho pôsobenia, bolo by preto prinajmenšom zvláštne, ak by som sa s takouto myšlienkou vôbec pohrával. Na všetky manažmenty RTVS sa na začiatku pozeralo cez prsty, aj my si zaslúžime čas na ukázanie výsledkov.

Za každého riaditeľa bola na Slovensku polemika, či televízia a rozhlas spĺňali kritériá verejnoprávnosti. Bola podľa vás RTVS verejnoprávna za predchádzajúceho vedenia a je verejnoprávna te­raz?

Čo sa týka úloh pre rozhlasovú aj televíznu časť, tie sú veľmi rozsiahlo a podrobne zadefinované v našom zriaďovacom zákone. V tom patríme k špičke v Európe. To, čo nemáme doriešené, je financovanie verejnoprávnych médií. Za predchádzajúcich dvadsať rokov sa to systémovo nepodarilo dotiahnuť. Aj preto si to kladiem ako jednu z úloh do konca svojho funkčného obdobia. Domnievam sa, že aj za predchádzajúcich vedení aj za môjho vedenia si RTVS plní svoje verejnoprávne poslanie.

Myslíte si však, že ste zvolili kroky, aby RTVS spĺňala spomínané kritériá a neslúžila záujmom politikov? Pretože časť verejnosti má opačný názor.

Súhlasím s premisou, že RTVS má patriť všetkým. Nemám pocit, že by sme urobili akékoľvek kroky, ktoré by mohli vôbec vyvolávať takéto domnienky. Prekvapuje ma preto vaša otázka, lebo sme niekoľkokrát a opakovane preukázali, že v RTVS nie je žiadny politický diktát. Všetko, čo robíme v RTVS, slúži na to, aby sme boli plnohodnotným verejnoprávnym médiom.

Počítali ste s tým, že zažijete také turbulentné obdobie, zvlášť v redakcii spravodajstva?

Bol by som neúprimný, keby som hovoril, že som išiel do voľby a potom do funkcie riaditeľa s tým, že som s tým počítal. Život priniesol množstvo vecí, ktoré sú mimo toho, aby ich mohla RTVS ovplyvniť. Tie udalosti ovplyvnili nielen nás, ale celú spoločnosť. Ak narážate na situáciu, ktorá je alebo bola v redakcii spravodajstva, nie som z toho šťastný. Na druhej strane to, čo sa udialo, nepovažujem za víťazstvo alebo za prehru ktorejkoľvek z názorových platforiem. Som hlboko presvedčený, že čas ukáže, že sme mali pravdu. Navyše nezabúdajme, že každý manažment bol konfrontovaný odchodmi ľudí, nespokojnosťou odborov a dokonca aj štrajkom.

Ešte v apríli vám takmer 60 zamestnancov RTVS adresovalo otvorený list, v ktorom hovorili o nepriateľskej atmosfére a že bojujú s nedôverou voči nadriadeným. Vyjadrili obavu o verejnoprávnosť RTVS. Pripúšťate si nejakú chybu?

V prvom liste je kľúčová informácia, že spravodajstvo pracuje slobodne. Na tom trvám aj ja a opakovane sa to potvrdilo. V tom liste sa hovorí o nepriateľskej atmosfére, ale akákoľvek atmosféra je predsa interaktívny pojem. Chodil som na porady spravodajstva a nemám pocit, že by jeho vedenie vytváralo nepriateľskú atmosféru. Pre mňa bola a je kľúčová profesionálna rovina vzťahov. Všetko ostatné je nadstavba. Hodnotenia a vyžadovanie kvality pracovných výstupov nemožno považovať za vytváranie nepriateľskej atmosféry. V RTVS je stále drvivá väčšina zamestnancov, ktorá nás podporuje, a je naším záujmom, aby sa v tejto inštitúcii cítili i naďalej spokojne a tvorivo.

V čom vidíte najväčší problém spravodajstva, na ktoré je sústredená najväčšia pozornosť?

Problém spravodajstva v RTVS sa do značnej miery preceňuje. Nemyslím si, že naše spravodajstvo sa nejakým zásadným spôsobom zmenilo. Dnes sa viac hovorí o okolnostiach, ktoré sprevádzajú jeho tvorbu, čo považujem za symptomatickú črtu tejto doby. Samozrejme, robiť verejnoprávne spravodajstvo je náročné. Ak je novinár v jasne vyprofilovanom médiu, teda v liberálnom, konzervatívnom, sociálnodemokra­tickom alebo kresťanskodemo­kratickom, tak napĺňa svoje novinárske poslanie v súlade so svojím svetonázorom, čo je v poriadku. Verejnoprávne spravodajstvo však musí dávať priestor všetkým týmto platformám, a o to sa aj snažíme.

Súhlasíte však s tým, že väčšiu mieru kritiky musia zniesť strany a politici, ktorí sú pri moci?

Samozrejme. Všetci politici musia zniesť väčšiu mieru kritiky, koaliční aj opoziční. Odvolám sa na moje stáže v britskej BBC. Hovorili nám, že na desaťstupňovej stupnici majú štyri dieliky koalícia, štyri opozícia a dva vláda. Logicky teda koalícia plus vláda majú šesť a opozícia štyri. Tento princíp vystihuje podstatu verejnoprávnosti. Na základe demokratických volieb vznikne koalícia, ktorá zostaví vládu. Tá vykonáva zákonodarne iniciatívy existujúcej koalície a opozícia ich kritizuje. Keďže na strane koalície a vlády je zákonodarná a aj exekutívna rola, preto sú tam o dva dieliky viac.

Stretli ste sa s výčitkou niektorého z vládnych politikov, ako sa robí spravodajstvo v RTVS?

Nie.

Volal vám kvôli spravodajskému príspevku nejaký politik?

Túto otázku dostávam často a s úsmevom na ňu odpovedám, že občas sa cítim osamelý, lebo mi nikto z politikov nevolá.

Ani sa vám s niečím takým vaši najbližší podriadení v spravodajstve nezdôverili?

Nie.

V otvorenom liste zamestnancov zazneli aj výhrady k tomu, že ste do vedúcich funkcií v spravodajstve angažovali bývalých hovorcov ministerstiev. Je možné, aby ako manažéri spravodajstva nebrali ohľad na to, že pracovali pre vládu?

Kľúčové pre mňa bolo a je, že sú to všetko novinári s dlhoročnou praxou. Mohol by som uviesť množstvo príkladov, keď novinári robili vedúcich tlačových odborov a potom sa spätne vrátili do médií. Ubezpečujem vás, že toto nemalo, nemá a ani nebude mať nejaký vplyv na výkon pracovných pozícií manažérov.

Koľko ľudí vlastne odišlo zo spravodajstva v tomto roku?

Keď to spočítam od vlaňajšieho septembra do konca mája spolu s tými, čo sú vo výpovednej lehote, tak sa pohybujeme okolo čísla 20. Predchádzajúce manažmenty sa v rámci hromadných prepúšťaní rozlúčili s oveľa väčším počtom ľudí, pri oveľa nižšom mediálnom ohlase. A to hovoríme o stovkách zamestnancov. Len zo spravodajstva odišlo za predošlého vedenia cca 140 ľudí.

Nemáte teda problém pri výrobe správ pre nedostatok ľudí?

Nemáme problém pri výrobe televízneho ani rozhlasového spravodajstva. Priebežne aktualizujeme databázu uchádzačov o žurnalistické pozície v RTVS. Nedávno sa uskutočnili v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach výberové konania. Myslím si, že sa nám hlásia kvalitní ľudia. Budeme klásť dôraz aj na to, aby sme dali priestor mladým talentom.

Programovým riaditeľom televízie sa od júna stal Marek Ťapák. Ešte pred nástupom do funkcie poskytol rozhovor rádiu Slobodný vysielač, ktoré dáva priestor extrémistickým a xenofóbnym názorom. Nevidíte v tom problém?

Vypočul som si rozhovor pána Ťapáka a nemyslím si, že ho to nejakým spôsobom diskvalifikuje. Trošku vyvoláva úsmev, že na parlamentnom výbore pre kultúru a médiá túto tému otvárala práve pani poslankyňa Dubačová, ktorá predtým sama bola vo vysielaní Slobodného vysielača. Rovnako tam chodili viacerí politici. Boli tam napríklad pán Sulík, pán Kollár a ďalší. Skôr si myslím, že celá tá informácia súvisela s tým, že sme na kultúrnom výbore NR SR predkladali výsledky hospodárenia aj za minulé roky. Pre niektorých poslancov nebolo podstatné, že kumulovaný hospodársky výsledok RTVS za uplynulé obdobie dosiahol mínus 35 miliónov eur, alebo že sa nám podarilo vyrokovať dodatok k zmluve so štátom vo výške 9 miliónov eur, ale ich otázky sa týkali toho, či bol, alebo nebol Marek Ťapák pred vyše trištvrte rokom v Slobodnom vysielači, čo mi príde ľahko prvoplánové.

Pokiaľ ide o financovanie RTVS, je dlhodobo udržateľné? SNS je totiž zásadne proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov od občanov, ktoré sa nehýbali viac ako pätnásť rokov.

Som dlhodobým zástancom inštitútu koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane, v rámci Európskej vysielacej únie, ktorá združuje 73 členov v 56 krajinách, je množstvo krajín s dlhodobou tradíciou verejnoprávneho vysielania, kde sa financovanie rieši koncesionárskymi poplatkami, a množstvo krajín, ktoré pracujú s iným druhom financovania. Vzhľadom na to, v akom finančnom rozpoložení sme zdedili RTVS, ktorá nie je vyliečená z chronických finančných chorôb, túto otázku musíme riešiť do dvoch rokov. V konečnom dôsledku nie je dôležité, či je mačka strakatá, biela, alebo čierna, ale ako dokáže chytať myši. Hovorí sa, že buď budú koncesionárske poplatky, lebo inak hrozí zoštátnenie verejnoprávneho média. Paradoxne však dve opozičné aj dve koaličné strany si vedia predstaviť financovanie RTVS inak ako cez koncesie. Milé je, že keď o tom hovorí SaS, tak to nie je zoštátnenie verejnoprávnych médií, a keď to povie niektorá z koaličných strán, tak to je zoštátnenie. Už som sa vyjadril, že financovanie by malo mať dlhodobo udržateľný charakter. Najlepšie by bolo, keby sa riešilo ústavným zákonom. Bolo by to na dlhé obdobie a v legislatívnej norme by bola obsiahnutá aj systémová valorizácia poplatku za verejnoprávne mé­diá.

Ste teda za to, aby sa koncesionárske poplatky zvyšovali?

Ideálne by bolo, keby sa koncesionársky poplatok pravidelne valorizoval. To by bolo spravodlivé, lebo sa zachováva jeho hodnota. Ale svet nefunguje ideálne.

RTVS dostane na základe dodatku k zmluve so štátom 9 miliónov eur. Chcete ich použiť na modernizáciu štúdií a zvyšok dáte na vlastnú výrobu programov. Vlani ste však požadovali viac ako 30 miliónov eur.

Nie 30, ale 43 miliónov eur. V princípe na toľko je vyčíslená komplexná rekonštrukcia areálu televízie v Mlynskej doline a obnova areálu rozhlasovej pyramídy na Mýtnej ulici. Budem bojovať aj za ďalšie peniaze. Keby sme dnes nedostali 9, ale 43 miliónov eur, tak na základe platnej legislatívy súvisiacej s verejnými obstarávaniami by sme tie peniaze neboli schopní minúť v danom časovom období a museli by sme ich vracať do štátneho rozpočtu. Tých 9 miliónov je veľmi potrebných na spustenie takej potrebnej revitalizácie výrobných a vysielacích priestorov v areáloch RTVS.

Na druhej strane RTVS tým zvyšuje svoju závislosť od štátnych peňazí. Nepovažujete to za problém, ak má televízia zostať nezávislá od politického vplyvu?

Mohli by ste mi spresniť, ako presne sa tým zvyšuje závislosť?

Tak, že vždy pri prijímaní zmluvy so štátom o financovaní RTVS je RTVS závislá od dohody s politikmi, ktorí sú práve pri moci. Ide o peniaze, ktoré nemáte dopredu garantované.

Politici sú rovnako občania a koncesionári ako všetci ostatní. Nikdy to nefungovalo na základe toho, že nám zatekajú strechy a fúka cez okná – dajte nám peniaze a my sa budeme nejakým spôsobom revanšovať. Väčšia rekonštrukcia areálu v Mlynskej doline sa neurobila najmenej 30 rokov. Havarijné stavy musíme odstraňovať bez ohľadu na to, aké politické garnitúry prídu. To je naša povinnosť. Miera závislosti verejnoprávneho média je predsa kontrolovaná – plénom parlamentu, parlamentným výborom, ministerstvom kultúry, Radou RTVS, Radou pre vysielanie a retransmisiu, množstvom občianskych združení a v neposlednom rade aj rozvojom manažmentu RTVS. Podľa vašej logiky by sme mohli konštatovať, že keď predchádzajúci manažment dostal v zmluve so štátom na rok 2017 o 4 milióny viac ako súčasný, bol od politikov a tie 4 milióny závislejší, ako sme my? Predsa ak musíte a chcete realizovať údržbu objektov, nemôžeme hovoriť o politickom vplyve.

Pred nástupom do funkcie ste hovorili o zámere spustiť tretí televízny kanál zameraný na šport. Kedy k tomu dôjde a bude to finančné udržateľný projekt? Športový kanál totiž už televízia mala a skončil.

V projekte mám, že športový kanál sa má spúšťať pred olympijskými hrami v Tokiu v roku 2020. V tejto chvíli existuje projektový tím, ktorého šéfom je Matej Hajko. Tím ma nastavený harmonogram práce. Zatiaľ je to v štádiu, keď vieme, akým spôsobom má byť okruh formátovaný, akým spôsobom má oslovovať diváka. V žiadnom prípade nespustíme okruh, ak nebudeme mať zabezpečené trvalo udržateľné financovanie. Šport v televíznej alebo v rozhlasovej časti je jeden zo segmentov, kde sme za uplynulý rok urobili viditeľný pokrok, či to už boli majstrovstvá sveta v hokeji alebo predtým na olympiáde. Myslím si, že aj majstrovstvá sveta vo futbale a aj Tour de France budú posunuté na takú úroveň, ktorá ešte na Slovensku nebola, čo sa týka grafiky a aj stvárňovania vecí.

Ako ďaleko ste s plánom štvrtého detského kanála, ktorý bude šírený prostredníctvom internetu?

Pracuje na tom programová sekcia, ktorá funguje v rámci prijatého harmonogramu. Budujeme aj on-line sekciu, ktorá má tiež svojho šéfa, kde máme ambíciu iným spôsobom uchopiť celý segment on-line médií spojených s RTVS.

Plánujete aj programové novinky v rozhlasovom vysielaní?

V rozhlase sme urobili mimoriadne veľa roboty. V štruktúre je opäť relácia Pozor, zákruta! V lete budeme premiérovať dva nové typy zábavníkov, ktoré by sa mali dostať do pravidelnej jesennej štruktúry. Urobili sme veľa vecí na Devíne a na Regine.

Televízie na jeseň vždy prichádzajú s inovovaným programom. Čo ste pripravili pre divákov?

Jeseň bude mimoriadne silná. V Kine RTVS každú nedeľu na Jednotke odvysielame film z koprodukcie RTVS. Môžem spomenúť Teóriu tigra, Rukojemníka, Učiteľku, Evu Novú či Colette. Odpremiérujeme celú trilógiu Záhradníctvo, čo je voľné pokračovanie Pelíškov. V premiére tiež uvedieme úspešný film Čiara a aj veľmi atraktívnu novú reláciu vo formáte doku-reality. Budú pokračovať všetky obľúbené programy – Zlaté časy, Milujem Slovensko, Záhady tela, Neskoro večer. Akvizičnou udalosťou bude prvá a druhá séria seriálu Babylon Berlín. Máme tiež novinku pre detského diváka, novú súťažnú reláciu v koprodukcii s Českou televíziou.

Pred nástupom do funkcie ste hovorili, že by ste sa chceli vrátiť k pôvodným názvom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré po zlúčení vystupujú pod spoločnou značkou RTVS. Ako to chcete urobiť?

V mojom projekte som hovoril, že si dáme urobiť analýzu, aká silná je značka RTVS a akým spôsobom sú po ôsmich rokoch vnímané značky STV a SRo. Takúto analýzu sme už vysúťažili. Zber dát robí nezávislý subjekt. Budeme sa riadiť danými výstupmi, ktoré majú ukázať, čo si ľudia želajú. V tomto prípade si myslím, že sa máme riadiť názormi ľudí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#RTVS #Jaroslav Rezník #situácia v RTVS
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku