„V roku 2018 si pripomíname 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine, ktorou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Pri tejto príležitosti sa navrhuje, aby bol 30. október ako deň výročia Deklarácie slovenského národa v roku 2018 štátnym sviatkom,“ píše sa v predkladacej správe k návrhu novely, ktorú predložil premiér Peter Pellegrini (Smer).
V máji pritom SNS vyhlásila, že dva štátne sviatky – Deň vzniku SR a Deň Ústavy SR považuje za dostatočné ako pripomienku našej modernej histórie. Za posunutie novely do druhého čítania nakoniec zahlasovali všetci prítomní národniari. Zo 140 prítomných poslancov za bolo 87, proti 33, zdržalo sa 20. Martin Fedor z Mostu-Híd si myslí, že i keď štátnych sviatkov máme v porovnaní s inými krajinami „až-až“, 100. výročie založenia Československej republiky si mimoriadny jednorazový štátny sviatok zaslúži.
Opozícia mala iné návrhy. „Ak chceme vzniku Československej republiky dať skutočne vážnosť a úctu, riešením je vyhlásiť za trvalý štátny sviatok 28. október,“ uviedla poslankyňa za OĽaNO Natália Milanová. Deň vzniku samostatného československého štátu sa datuje na 28. októbra 1918, ktorý je v našom kalendári vedený ako pamätný deň. To znamená, že ak pripadne na pracovný deň, ľudia si udalosť síce pripomínajú, voľno v práci však na rozdiel od štátneho sviatku nemajú.
Odobrenie novely do ďalšieho čítania považuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka za populizmus. Argumentuje, že jeden štátny sviatok znamená zníženie hrubého domáceho produktu o 0,2 až 0,4 percenta. „Okrem toho treba pripočítať zvýšené náklady na mzdy za sviatky, ktoré zamestnávatelia platia od mája tohto roka,“ pripomenul šéf asociácie.
Politológ Juraj Marušiak pred časom pre Pravdu povedal, že Martinskú deklaráciu považuje za významný politický dokument, ktorý by sa dal označiť ako „prvý slovenský odboj“. Dokázali sa v ňom zjednotiť najvýznamnejší predstavitelia slovenských politických síl a prihlásili sa k spoločnej Československej republike. Podľa Marušiaka bol konsenzom rozhodujúcich politických síl napriek ideologickým rozdielom od sociálnych demokratov cez národniarov, agrárnikov až po ľudákov. "Deklarácia vyjadrila vôľu rozísť sa s uhorskou štátnosťou a povedal by som, že v pravom zmysle slova na vtedajšie pomery a možnosti, ako sa vtedy dala robiť politika, to bol sebaurčovací akt Slovákov. Určite si to zaslúži veľkú úctu,“ zhodnotil politológ.
Diskusia o počte sviatkov bola aj počas jednofarebnej vlády Smeru. Zamestnávatelia požadovali zrušiť dva štátne sviatky. Kabinet zvažoval, že by mohol ubudnúť sviatok Dňa ústavy 1. septembra a sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra. Cirkev bola proti. Nakoniec sa s počtom sviatkov nepohlo. Slovensko má päť štátnych sviatkov a desať dní pracovného pokoja. Kým počas štátneho sviatku má zamestnanec platené voľno, pamätné dni sú pracovné dni. Na Slovensku ich máme 18.