Ministerstvo v apríli informovalo, že niekoľkoročný medzinárodný tender na 3D radary nepriniesol víťaza, a preto ho zrušil. Minister Peter Gajdoš (SNS) predpokladá, že vláda ho poverí začať proces obstarávania ešte pred koncom tohto mesiaca. „Navrhujem vláde riešiť uvedenú záležitosť výnimkou, tak aby sme oslovili výrobcov a následnej obstarávali formou vláda s vládou,“ vyhlásil minister.
Medzinárodnú súťaž už pritom Slovensko obišlo pri dvoch historicky najväčších modernizačných projektoch. Formou priamych medzivládnych rokovaní obstaráva stíhačky za viac ako 1,1 miliardy eur a obrnené transportéry za zhruba 1,2 miliardy eur.
Väčšina súčasných radarov československej výroby je po termíne životnosti a ich použiteľnosť je problematická, odôvodňuje ministerstvo nákup. „Vzhľadom na kritickú nedostupnosť či neexistenciu náhradných dielov, ako aj servisnej podpory výrobcov pre zastaranú techniku, sa to nepriaznivo odzrkadľuje na nízkej prevádzkovej spoľahlivosti a vysokej intenzite porúch,“ dodalo s tým, že to má nepriaznivý vplyv aj na stále drahšie prevádzkové náklady.
Iba vybraté krajiny
V materiáli pod názvom Obmena rádiolokačnej techniky Vzdušných síl SR, ktorý tento utorok rezort dal do pripomienkového konania, hovorí o 17 kusoch a troch druhoch radarov. Tu zároveň pripúšťa, že ich nemusí byť 17 v troch typoch, nahradiť ich môžu multifunkčné radary, ktoré ponúkajú väčšie možnosti využitia. Takýto nákup môže podľa ministerstva priniesť úsporu pri obstarávaní a zníženie prevádzkových nákladov.
Preto sa chce minister Gajdoš obrátiť iba na vybraté krajiny. „Oslovíme tých, ktorí vyrábajú všetky typy radarov. Najpodstatnejšie je, aby sme pri vyjednávaní ušetrili aj finančné prostriedky. Z hľadiska výroby existujú aj multifunkčné radary, budeme sa preto snažiť, aby spôsobilosti dvoch radarov boli v jednom,“ doplnil Gajdoš. Medzi adeptmi na spoluprácu spomenul USA, Veľkú Britániu, Švédsko a Holandsko.
Oficiálne rokovania s vládami podľa hovorkyne ministerstva Danky Capákovej sa môžu začať až po tom, čo získajú mandát od Bezpečnostnej rady a vlády. To by sa malo stať už čoskoro. Pripomienkové konanie spravidla trvá niekoľko týždňov či mesiacov, v tomto prípade to bude len necelých päť dní. Ministerstvo to zdôvodňuje časovou tiesňou.
Glváčove dedičstvo
Medzinárodnú súťaž na tri kusy 3D radarov s opciou na štvrtý za 60 miliónov eur bez DPH zdedil Gajdoš po svojom predchodcovi Martinovi Glváčovi (Smer). Ten v apríli 2015 pripravil prezentáciu podmienok pripravovaného medzinárodného tendra, na ktorej sa zúčastnilo osem firiem. Nakoniec sa do súťaže prihlásilo šesť. Gajdoš od svojho nástupu v marci 2016 súťaž nedokázal dotiahnuť do konca. Vysvetľuje to tým, že sa nepodarilo schváliť zmluvy o postúpení utajovaných skutočností, ktoré mali byť zaslané Národnému bezpečnostnému úradu. Priznal, že spoločnostiam preto rezort nemohol poskytnúť ani súťažné podklady. V polovici apríla tohto roka tender zrušil.
O súťaž mala vtedy záujem aj britská spoločnosti BAE Systems, ktorej radary Commander využíva aj Britské kráľovské letectvo (RAF). Dnes deklaruje, že je pripravená aj na priame medzivládne rokovania. „Prirodzene sme boli sklamaní, keď sme sa dozvedeli o zrušení tendra na 3D radary. Počas celého procesu sme na žiadosti ministerstva obrany reagovali vždy pozitívne. Taktiež sme spolupracovali s domácim priemyslom, aby sme maximalizovali množstvo prác, ktoré sa mali realizovať na Slovensku,“ reagovala pre Pravdu britská firma.
Saab aj Lockheed Martin
Podobne je na tom aj švédska Saab, ktorá ponúka multifunkčný radar Giraffe G4A. „Spoločnosť Saab je presvedčená, že splnila všetky požiadavky Akvizičnej agentúry ministerstva obrany. Výberové konanie na dodanie 3D radarov je záležitosťou ministerstva obrany a spoločnosť Saab sa k nej nemôže vyjadrovať. Jednako sme presvedčení, že slovenskej armáde sme aj naďalej pripravení poskytnúť radarové vybavenie s požadovanými schopnosťami,“ uviedli vo svojom stanovisku.
Rovnako je na rokovania o dodávke radarov pripravená aj americká spoločnosť Lockheed Martin. Armáda má dnes osem 3D radarov stredného dosahu, štyri 2D radary malého dosahu a tri výškomery. Ich úlohou je detekcia, identifikácia a sledovanie vzdušných objektov. Okrem toho sa využívajú aj pri kontrole letovej prevádzky a na navádzanie letectva. Z 15 kusov má však už 13 po technickej životnosti a zvyšným dvom sa skončí o tri roky. Navyše nie sú kompatibilné so systémami NATO.