Reagoval tak na otázku redaktora, či pred nákupom transportérov bola alebo nebola súťaž. Gajdoš spomenul, že musí dodržiavať slovenské zákony, ctí si ich a obstarávanie je transparentné. Slovo transparentnosť minister v relácii zopakoval niekoľkokrát.
Ani po opakovaných vyzvaniach však Gajdoš v relácii jasne neodpovedal, či súťaž bola alebo nebola. „Podľa toho, ako to vy beriete,“ odpovedal redaktorovi Sobotných dialógov. „Plním si úlohy vlády,“ poznamenal. Redaktor ho však aj naďalej vyzýval, aby povedal áno alebo nie, jasná odpoveď však v prvej časti relácie nepadla. Neskôr však Gajdoš pripomenul, prečo nechcú súťažiť. Uvedená súťaž by podľa neho trvala dlhé roky a v súčasnosti sú slovenské radary po životnosti a udržujú ich iba opravami. Minister obrany tiež spomenul, že nákupom by mohli spojiť spôsobilosti napríklad dvoch radarov do jedného, čím by ušetrili peniaze.
Gripen alebo F16? Rozhodnú v júni
Do konca júna by sa mohlo rozhodnúť, aké nové stíhačky budú po ruských MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenska. V hre sú americké stroje F-16 a švédsky Gripen, povedal minister obrany.
Rezort obrany už na základe ponúk zanalyzoval stíhačky a do konca júna predloží minister materiál na rokovanie vlády. „Mala by zasadnúť Bezpečnostná rada SR a následne rokovanie vlády rozhodne, akým spôsobom bude zabezpečená suverenita vzdušeného priestoru,“ vysvetlil Gajdoš.
Naď: Pri radaroch je rezort netransparentný ako pri transportéroch
Ministerstvo obrany SR postupuje pri obstaraní nových radarov rovnako netransparentne ako pri projekte transportérov typu 8×8. Uviedol to bezpečnostný analytik a riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď s tým, že nespochybňuje nutnosť výmeny radarovej techniky, ale predovšetkým spôsob, akým majú byť radary obstarané.
Rezort obrany plánuje totižto postupovať bez medzinárodnej súťaže a nakúpiť rádiolokátory spôsobom vláda – vláda (government to government), teda priamym zadaním cez vládu príslušnej krajiny, v ktorej sídli výrobca tejto techniky. Obdobným spôsobom je momentálny vyvíjaný obrnený transportér 8×8, na ktorom rezort obrany spolupracuje s fínskou zbrojovkou Patria.
Naď sa domnieva, že rezort obrany bude rovnako postupovať aj pri radaroch a verejnosť sa nedozvie podrobnosti z celého projektu. Ministerstvo žiada vyčleniť 155 miliónov eur na 17 nových rádiolokátorov stredného, malého a blízkeho dosahu.
„Ministerstvo ide obstarať (radary, pozn.) rovnakým spôsobom, akým sa snaží nakúpiť, respektíve vyrobiť obrnené transportéry. Na miesto verejnej medzinárodnej súťaže ideme opäť nakupovať priamym zadaním cez niektorú z vlád príslušnej krajiny. Nerozumiem tomu, súťaž na radary pritom bežala takmer tri roky a nechce sa mi veriť, že sa skutočne nenašiel nikto schopný, kto by nám túto techniku vedel dodať,“ povedal Naď. Analytik sa navyše domnieva, že je momentálne znížená obrannyschopnosť Ozbrojených síl SR, pretože jeden z radarov, ktoré v súčasnosti využívame, vypovedal službu. „Ja mám dokonca informácie, že vo Veľkej Ide vypovedal radar službu a sme odkázaní na čiastočné krytie vzdušného priestoru radarmi z iných staníc, čo si myslím, že je katastrofálny stav,“ doplnil bezpečnostný analytik.
17 radarov
Rezort plánuje nakúpiť 17 radarov stredného, krátkeho a blízkeho dosahu za 155 miliónov eur. Materiál je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v prípade odobrenia vládou SR následne ministerstvo rozbehne rokovania s jednotlivými výrobcami rádiolokačnej techniky.
„Ide o 17 radarov, na základe požiadaviek Ozbrojených síl SR. Čo sa týka rozsahu alebo kvality radarov, sú stredného, krátkeho a blízkeho dosahu. Oslovíme tých, ktorí vyrábajú všetky typy radarov, tak, aby sme možno aj ušetrili finančné prostriedky pri vyjednávaní. Môžem spomenúť, že ide o výrobcov napríklad zo Spojených štátov americký, Veľkej Británie, Švédska či Holandska a ďalších,“ povedal na tému radarov minister obrany Peter Gajdoš (SNS).
Jaroslav Naď si myslí, že takto nastavené podmienky prinesú skôr opačný efekt, pretože konkrétny výrobca by mal dodať rôzne radary v jednom balíku, čo podľa jeho slov diskvalifikuje spoločnosti, ktoré vyrábajú napríklad iba radary stredného dosahu. „Tým, že majú byť dodané radary viacerých parametrov jedným výrobcom, opäť zúžime možnosti, takže sa od tohto faktora môže odvíjať aj cena novej techniky,“ uzavrel Naď.
Tri roky ťahaníc
Predstavitelia rezortu obrany ešte v priebehu apríla tohto roka informovali, že takmer trojročný medzinárodný tender na 3D radary nepriniesol víťaza a tender bude zrušený. Po novom chce preto rezort obstarať viac typov, aj za väčší obnos.
„Oznámenie o zrušení súťaže bude zaslané do slovenského aj európskeho vestníka a informované budú aj firmy, ktoré sa do súťaže zapojili. Po zverejnení tejto informácie vo vestníkoch bude súťaž oficiálne ukončená. Vzhľadom na to, že tender sa za takmer tri roky nepodarilo ukončiť, rádiolokátory chceme obstarať formou vláda – vláda. V najbližších dňoch predložíme tento návrh riešenia vláde SR,“ priblížili dôvody zrušenej súťaže predstavitelia rezortu obrany.