Rezidentský program pôvodne vznikol pre nedostatok všeobecných lekárov a pediatrov. Od roku 2014 sa doň prihlásilo 363 absolventov lekárskych fakúlt. Doteraz ho atestáciou ukončilo 81. Rezident počas štúdia dostáva okolo tisíc eur mesačne.
Teraz program ministerstvo rozšírilo o špecialistov. Zmeny minulý týždeň v novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti schválil parlament. Začnú platiť od augusta. Tento rok do programu pribudne najmä urgentná medicína, anestéziológia a detská psychiatria. Počíta sa približne so 400 rezidentmi, dĺžka štúdia je tri roky. „Očakávame, že dosaturujeme odborníkov v určitých regiónoch,“ poznamenala ministerka Andrea Kalavská.
Podľa hovorkyne ministerstva Zuzany Eliášovej postupne pribudnú aj ďalšie špecializácie. Rezort ich bude zverejňovať na svojej webovej stránke spolu s príslušným regiónom. V praxi budú pri rezidentskom programe pomáhať aj samosprávne kraje. Tie záujemcom pomôžu vybrať obvod, v ktorom budú pracovať po ukončení štúdia.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský si myslí, že rezidentský program nie je zlé riešenie. Samotný však nestačí. „Vo svete funguje už dlho a určite je to určitá forma riešenia nedostatku lekárov. Skôr treba u nás nastaviť iné veci, a to platby od zdravotných poisťovní aj kompetencie,“ reagoval Visolajský, ktorý tvrdí, že špecialistov treba odľahčiť a presunúť niektoré kompetencie na všeobecných lekárov. „Kým vo vyspelých krajinách dvadsať percent ambulantnej starostlivosti robia špecialisti a 80 percent robia obvodní lekári, u nás je to naopak,“ pripomenul Visolajský. Odhaduje, že rezidentov špecialistov budú školiť hlavne nemocnice, pretože pôjde o výhodnú zárobkovú činnosť. Peniaze totiž dostanú aj školitelia. „Nemocnice po tom skočia, pretože okrem finančného prospechu budú mať zadarmo aj lekára,“ dodal odborár.
Situácia je zlá už dnes
Podľa niektorých lekárov je situácia zlá už dnes a rezidentský program to nezachráni. „Mladí doktori nechcú atestovať, nechcú ísť do ambulancií a radšej budú robiť za nižšie platy v nemocniciach,“ zdôraznil detský lekár Jozef Marec z Čadce. Podotkol, že mladí sa boja zodpovednosti aj roboty. „Postgraduálny systém vzdelávania lekárov je ťažkopádny, neefektívny. Katastrofu máme za dverami,“ skonštatoval. Podľa neho najhoršie príde o 2 až 5 rokov, keď odídu do dôchodku silné generačné ročníky 1954 až 1958.
„Ako lekár mám odpracovaných 53 rokov a už desať rokov nadsluhujem, pretože ambulanciu nemám komu odovzdať, nikto ju nechce,“ uviedol neurológ z Prievidze Eduard Gajdoš. Ak by ambulanciu zatvoril, o pacientov by sa nemal kto postarať. „Raz som bol tri mesiace na peénke a mojich pacientov nechcel nikto ošetriť v tomto regióne,“ podčiarkol neurológ. Tvrdí, že ambulancie sú zle platené od zdravotných poisťovní, preto lekári nemajú o ne záujem.
Potvrdzuje to aj diabetológ z Trnavy Jozef Lacka. Špecialisti dostávajú platby iba za výkony, ktoré urobia. „Ak ochoriem a neprídem dva týždne do roboty, tak nezarobím ani cent,“ zdôraznil.
Kraje hlásia problémy
Samosprávne kraje hlásia, že im chýbajú doktori vo viacerých odbornostiach a prijmú akékoľvek opatrenie, ktoré pomôže. „Dlhodobejšie pociťujeme problémy najmä v špecializáciách vnútorné lekárstvo, kardiológia, psychiatria, ortopédia, diabetológia a to vo väčšine okresov nášho kraja,“ vymenoval hovorca trnavskej župy Patrik Velšic. Pacienti podľa neho čakajú na odborné vyšetrenie jeden až tri mesiace.
V Bratislavskom kraji potrebujú hlavne oftalmológov a urológov. „V poslednej dobe sme riešili aj ORL lekárov (otorinolaryngológ – ušný, nosný, krčný) v okresoch Pezinok, Senec, Malacky,“ doplnila vedúca komunikačného oddelenia bratislavskej župy Veronika Beňadiková. Dlhodobo ľudia podľa nej pociťujú nedostatok ortopédov, endokrinológov, alergológov. Nedostatkové sú aj tzv. detské špecializácie. „Napríklad bola zrušená špecializácia detský ORL. Dieťa by mal ošetriť ORL pre dospelých, ale v praxi to lekári odmietajú,“ pripomenula Beňadiková. Z podnetov od ľudí župa eviduje, že na jednotlivé vyšetrenia čakajú aj niekoľko mesiacov.
V Košickom kraji treba doplniť gynekológov, geriatrov, ORL, psychiatrov, klinických onkológov, klinických imunológov, alergológov aj infektológov. V Žilinskom kraji chýbajú neurológovia, urológovia, imunoalergológovia, oftalmológovia, pneumológovia, psychiatri. „V najbližších rokoch nastane kritická situácia so zabezpečením zdravotnej starostlivosti najmä v odbore pneumológia a ftizeológia, neurológia, psychiatria, otorinolaryngológia,“ zdôraznila riaditeľka žilinského odboru zdravotníctva Silvia Pekarčíková. Podľa nej by sa mali do problému zaangažovať viac aj zdravotné poisťovne, ktoré sú zodpovedné za dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tie majú údaje o počte vyšetrených pacientov a dĺžke čakacej doby v jednotlivých ambulanciách. Trenčiansky kraj cíti nedostatok neurológov, endokrinológov, klinických imunológov, alergológov, internistov.
Návštevnosť ambulancií stúpa
Návštevnosť ambulancií pritom z roka na rok stúpa. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií neurologické, očné, kožné ambulancie aj fyziatrie a balneológie ročne navštívia takmer dva milióny ľudí. Okolo 1,5 milióna ľudí príde do psychiatrických, ortopedických a ORL. Okolo milióna ľudí sa premelie cez kardiologické, diabetologické a urologické ambulancie. Až 3,2 mil. žien navštívi ročne gynekológov.
Na rezidentský program tento rok pôjde 7,2 mil. eur z kapitoly ministerstva zdravotníctva. Mzda rezidenta bude vo výške 1,25-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve z pred dvoch rokov. Na rok 2018 je stanovená na 1 140 eur. Peniaze dostane aj školiteľ. Odmena je 1,3 mil. eur za rezidentské štúdium za rok. Rozpočet počíta aj s refundáciou úhrad rezidenta za štúdium vo výške 443 eur (na 400 rezidentov to predstavuje 177-tisíc eur), s nákladmi na administratívu spojenú s programom vo výške 153-tisíc eur, na osobné ochranné pracovné prostriedky, čo predstavuje 80-tisíc (200 eur na jedného rezidenta).