Horehronie má dostať novú štvorprúdovku

, 20.06.2018 06:00
nitra, dialica, pribina, doprava
Rýchlostná cesta R1 sa má predĺžiť do Slovenskej Ľupče. Autor: ,

Na Slovensku vrcholí boj o budúcu podobu diaľnic. Medzi vážnych kandidátov na novú štvorprúdovku sa dostal 8,1-kilometrový úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča za 146 miliónov eur. Premiér Peter Pellegrini (Smer) navrhol, aby cestu ako verejno-súkromný PPP projekt postavila spoločnosť Granvia na základe dodatku ku koncesnej zmluve na predchádzajúci už postavený úsek R1 od Nitry.

Granvia s takýmto riešením súhlasí s tým, že stavať sa môže začať v roku 2020. Ministerstvo dopravy však upozorňuje, že rozhodnutiu musí predchádzať analýza, ktorá by posúdila stav voľných financií. V roku 2021 sa totiž má začať aj výstavba posledného úseku D1 Turany – Hubová, ktorý je tiež kandidátom na PPP projekt a stavebné náklady sa tu odhadujú až na 900 miliónov eur. Okrem toho by v rovnakom období mali byť pripravené na výstavbu diaľnice pri Prešove a Kysuckom Novom Meste, ktoré sú súčasťou medzinárodných dopravných koridorov.

Rezort dopravy ovláda v koalícii Most – Híd a ten zase preferuje južnú R2 cez Gemer smerom na Košice. Nových eurofondov na roky 2021 až 2027 bude menej a už teraz je jasné, že na všetky potrebné úseky sa peniaze neujdú.

Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče by bolo prvým krokom k prepojeniu Banskej Bystrice popod Donovaly až do Ružomberka k severnej diaľnici D1. R1 do Slovenskej Ľupče by pomohla regiónu, konkrétne vodičom smerujúcim z Podbrezovej, Brezna a celého Horehronia. Podľa údajov z roku 2015 v danom úseku po ceste prvej triedy denne jazdí takmer 15-tisíc automobilov.

Výhodou PPP projektov je urýchlenie výstavby aj bez aktuálneho finančného krytia. Diaľnica sa následne spláca počas 30 rokov cez ročné splátky. Nevýhodou sú vyššie finančné náklady. Je to podobné ako pri hypotéke, kde ľudia za tridsať rokov za byt zaplatia reálne až dvojnásobnú sumu. Na ilustráciu, vlaňajšia ročná splátka za 51-kilometrový PPP projekt nitrianskej R1 bola 124,184 milió­na eur.

Rýchlostná cesta R1 teraz končí na východnom okraji Banskej Bystrice. Obchvat krajského mesta spolu s úsekom R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce postavila spoločnosť Granvia formou PPP projektu. Štát ročne spláca okrem výstavby a financovania aj 30-ročnú prevádzku rýchlostnej cesty.

Prvé tri úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami s celkovou dĺžkou 46 kilometrov boli odovzdané 28. októbra 2011. Obchvat Banskej Bystrice s celkovou dĺžkou 5,7 kilometra majú vodiči k dispozícii od 27. júla 2012.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) začiatkom tohto mesiaca vyhlásil, že zadal ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi (Most-Híd) úlohu, v ktorej by mal preskúmať možnosti postaviť nadväzujúci úsek rýchlostnej cesty R1 na banskobystrický obchvat dodatkom ku koncesnej zmluve.

Samotný koncesionár víta iniciatívu štátu. "Spoločnosť GRANVIA koncesionár projektu R1 PR1BINA víta myšlienku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zvážiť rozšírenie možností infraštruktúry pre vodičov prechádzajúcich cez Banskú Bystricu. Každá možnosť navrhnutá štátom bude dôkladne preskúmaná a GRANVIA je schopná vybudovať takéto predĺženie s využitím miestnych kapacít, rovnakými požiadavkami na skrátenú dobu a vysokú kvalitu, ako to bolo na projekte R1 PR1BINA,“ uvádza Mia Bajáková, hovorkyňa spoločnosti.

"Pred samotným rozhodnutím o výstavbe bude nutné zhodnotiť aktuálny stav zdrojov určených na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a až následne bude možné vyhodnotiť výhodnosť použitia PPP formátu, ktorý by zahrnul aj náklady na prevádzku, údržbu a financovanie. Výška platby za dostupnosť by teda závisela od výšky celkových nákladov koncesionára,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

PPP projekt na R1 predražilo financovanie

Národná diaľničná spoločnosť na svojej internetovej stránke tvrdí, že aktuálne je úsek v procese pre stavebné povolenie. Podľa časovej osi prípravy úsekov by podľa diaľničiarov malo nasledovať majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, stavebné povolenie a príprava tendra, samotná súťaž a výstavba.

Koncesionár tvrdí, že príprava nového úseku rýchlostnej cesty by mohla byť hotová za necelé dva roky. Potrebné náklady na realizáciu projektu sú nateraz neznáme. "Na základe súčasných poznatkov odhadujeme, že prípravné práce vrátane archeologického výskumu, dokumentácie a potrebných povolení by mohli byť dokončené pred rokom 2020, v prípade, že verejný obstarávateľ by projekt začal realizovať teraz. Podrobný rozsah projektu je potrebné zadefinovať a až potom budeme môcť stanoviť odhadované náklady,“ dodáva Bajáková.

Štát za výstavbu nitrianskej rýchlostnej cesty spolu s obchvatom Banskej Bystrice v celkovej dĺžke 51 kilometrov za 30 rokov zaplatí 3,3 miliardy eur. Samotné stavebné a prevádzkové náklady spolu s údržbou podľa prepočtov denníka Pravda z roku 2014 mohli dosiahnuť len 600 miliónov eur. Výstavbu v celkovej hodnote 460 miliónov eur mohol štát pokryť z eurofondov, pričom zo štátneho rozpočtu by doplatil 70 miliónov eur. PPP projekt na druhej strane štátu ušetril čas potrebný na výstavbu 51-kilometrového úseku rýchlostnej cesty.

Chýbajúce štyri tunely

Ak by R1 bola predĺžená do Slovenskej Ľupče, jej ďalšie pokračovanie odtiaľ je v nedohľadne. V Slovenskej Ľupči sa má rýchlostná cesta stočiť smerom na sever a zamieriť na Donovaly. Na úseku zo Slovenskej Ľupče do Korytnice má vzniknúť tunel Hradište s dĺžkou 8 385 metrov. Nasledujúci úsek R1 Korytnica – Liptovská Osada má podľa plánov obsahovať dva tunely. Tunel Osada má byť dlhý 956 metrov a tunel Korytnica 927 metrov.

Štvrtý tunel diaľničiari majú vybudovať na úseku Liptovská Osada – Ružomberok, juh. Tunel Biely Potok má byť dlhý 1 395 metrov. Celkovo tak na prepojení Banskej Bystrice s Ružomberkom je potrebné preraziť 11,7 kilometra tunelov. Dĺžka naplánovanej rýchlostnej cesty medzi Slovenskou Ľupčou a diaľnicou D1 je 43,2 kilometra. Trasa rýchlostnej cesty povedie cez mimoriadne členité prostredie.

Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015 cez Donovaly každý deň prejde viac ako 8-tisíc vozidiel. Horský priechod spôsobuje problémy najmä nákladnej doprave pre prudké stúpania a klesania. V zimných mesiacoch sa vodiči musia vyrovnať s častým snežením, ktoré komplikuje dopravu. V prípade nehôd je polícia nútená horský priechod uzatvárať.

Podľa odhadov výstavba prepojenia Banskej Bystrice s Ružomberkom môže stáť približne jednu miliardu eur. Tieto finančné prostriedky aktuálne štát k dispozícii nemá. Nové finančné zdroje z Európskej únie bude Slovensko môcť čerpať od roku 2021. Prepojenie týchto dvoch miest sa však nachádza v diaľničných prioritách aktuálnej vlády. Príprava niektorých úsekov je v počiatočných fázach. Dve časti R1 medzi Ružomberkom a Korytnicou sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Štát však potrebuje najmä dobudovať diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou prostredníctvom diaľnice D1. Potrebné je postaviť najmä kritický úsek D1 Turany – Hubová, ktorý tiež kandiduje na PPP projekt. Rovnako nedostavané ostávajú aj dva úseky diaľnice D1 okolo Kysuckého Nového Mesta. Štát chce rovnako postaviť druhú etapu severného obchvatu Prešova alebo preraziť tunel popod horským priechodom Soroška na rýchlostnej ceste R2. Na výstavbu čaká aj tunel Karpaty na diaľnici D4, ktorý bude súčasťou nultého obchvatu hlavného mesta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#diaľnice #ministerstvo dopravy #R1 #Granvia #Peter Pellegrini #Arpád Érsek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku