Kľúčová bude v tejto veci odpoveď Finančnej správy na žiadosť parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, či Kiska prijal od svojej firmy KTAG dar, alebo išlo o záväzok voči jeho firme, čo mal uviesť vo svojom majetkovom priznaní.
„Podľa toho, čo skonštatuje Finančná správa, sa udeľuje aj pokuta za porušenie zákona. V prípade, že je to záväzok, sú to tri mesačné platy, v prípade, že je to dar, tak je to dvanásť mesačných platov,“ povedal poslanec Smeru Juraj Blanár, ktorý sa zúčastnil rokovania výboru. Plat prezidenta bez paušálnych náhrad je 7 844 eur. Ak by teda výbor prikročil k udeleniu sankcie pre porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, Kiska by prišiel o 23 532 eur alebo až o 94 128 eur.
Šéf výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Vladimír Sloboda z SaS uviedol, že sa k tejto veci môže vyjadriť až po uzavretí všetkých dokumentov. „Ešte stále nevieme, aké vyjadrenia prídu z Finančnej správy. Potrebujeme aj vyjadrenie od prezidenta, akým spôsobom uviedol realizovanie kampane,“ povedal Sloboda.
Výbor pritom už v polovici mája prijal uznesenie, že Kiska porušil ústavný zákon neuvedením všetkých náležitostí v majetkovom priznaní. Prezident ešte vlani poslal stanovisko výboru, že ak by mal nejaké záväzky alebo pohľadávky „boli by nesporne uvedené“ v majetkovom priznaní a žiadal, aby sa konanie voči nemu zastavilo.
Otázky okolo prezidentskej kampane sa spustili vlani, keď anonym zaslal médiám dokumenty z preverovania prezidentovej firmy KTAG. Tá sa podieľala na platení faktúr za Kiskovu kampaň. Denník Pravda pred časom informoval, že prezident zrejme zamlčal 900-tisícovú pôžičku, ktorú poskytol svojej firme KTAG. Kiska sa tieto peniaze snažil prezentovať ako vklad, ktorým sa mali firme vykompenzovať výdavky na jeho kampaň. V skutočnosti však zrejme išlo o pôžičku na základe zmluvy medzi Kiskom ako veriteľom a KTAG ako dlžníkom. Hovorca prezidenta Roman Krpelan však existenciu pôžičky odmietol. „Čo sa týka pôžičky, netuším, ako ste na to prišli, nič také neexistuje,“ poznamenal a označil to za fabuláciu.
Celá propagácia Kisku pred prezidentskými voľbami za roky 2013 a 2014 vyšla na 1,3 milióna eur. Financovať to mala celé KTAG. Ak firma nedostala za služby zaplatené, musí štát z celej sumy zinkasovať daň, a to buď od KTAG, alebo od Kisku. Firma vlani opravila celkovo 17 daňových priznaní v prípade daní z príjmu a daní z pridanej hodnoty a aj na základe kontroly daniarov spolu doplatila takmer 185-tisíc eur.
Parlamentný výbor sa v utorok zaoberal aj otázkou, či Kiska neprekročil limit výdavkov počas oficiálnej prezidentskej kampane. Tá trvala od 28. februára do 29. marca 2014. Pre prvé aj druhé kolo kampane predstavoval zákonný strop výdavkov pre každého prezidentského kandidáta 265 550 eur. Kiska oficiálne v správe, ktorú po voľbách predložil ministerstvu financií, priznal sumu 250 593 eur. Podpredseda parlamentného výboru Róbert Puci (Smer) však v utorok povedal, že podľa informácií z Finančnej správy došlo k porušeniu zákona a vec odstúpili rezortu financií. Nie je totiž v kompetencii parlamentného výboru, aby riešil prípadnú sankciu.
Kancelária prezidenta Kisku podľa agentúry Sita reagovala, že volebnú kampaň už jedenkrát rezort financií preveroval a ide iba o politickú objednávku strany Smer. Podľa hovorcu prezidenta výbor konal nezákonným spôsobom. „Potvrdilo sa, že výbor konal nezákonne a na politickú objednávku strany Smer. Ministerstvo financií už v roku 2014 v zákonnej lehote volebnú kampaň Andreja Kisku kontrolovalo a nezistilo žiadne pochybenia," uviedol hovorca.
Rezort financií však poprel, že by Kiskovo oznámenie o výdavkoch na kampaň kontroloval. „Ministerstvo financií nemalo podľa zákona povinnosť tieto údaje preverovať ani kontrolovať,“ vyhlásilo ministerstvo.
Podozrenia, že Kiska mal prekročiť oficiálny limit výdavkov na kampaň, naznačujú, že mohlo ísť o sumu 90-tisíc eur, ale oficiálny údaj o tom nie je známy. Prezidentov hovorca však opakovane vyhlasuje, že Kiska sa do zákonného limitu zmestil.
V každom prípade by sa prezident pokute za prípadné nedodržanie limitu výdavkov na kampaň aj tak vyhol. Ústavný právnik Eduard Bárány nedávno Pravde povedal, že ministerstvo financií prekročenie limitu mohlo zistiť len z oznámenia, ktoré predložil sám prezident Kiska, nie napríklad z nejakého udania či vlastného zistenia a malo len dva mesiace na to, aby prípadnú sankciu aj uložilo. „Celá vec je dnes pasé, mohlo sa to zistiť len z oznámenia. Ak dnes čokoľvek vypláva na povrch, táto sankcia neprichádza do úvahy,“ dodal právnik.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.