Výnimka z nesprístupňovania týchto súdnych rozhodnutí však nebude platiť absolútne. Zjemnenie cez pozmeňujúci návrh presadil Peter Kresák (Most-Híd), a to tak, že nezverejňovanie sa nebude týkať dotknutej osoby, ak tým nedôjde k ohrozeniu alebo zmareniu plnenia úloh štátu.
Samotnú novelu, ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, pripravilo narýchlo ministerstvo spravodlivosti a nebola ani v medzirezortnom pripomienkovaní. Minister Gábor Gál (Most-Híd) to vysvetľoval tým, že ide o mimoriadnu okolnosť a bola ohrozená bezpečnosť krajiny. „Aplikačná prax sa zmenila narýchlo, vytvoril sa precedens, na ktorý sme museli reagovať. Ide o bezpečnosť krajiny,“ uviedol ešte v apríli Gál.
Podľa jeho slov krajský súd v rozpore s praxou a názorom ministerstva spravodlivosti zverejnil informácie, ktoré zverejniť nemal. „A keďže vznikol aplikačný problém, tak kvôli právnej istote sme upravili to, že metadáta, ktoré sú v telekomunikačnom systéme, tiež nemôžu byť zverejňované,“ vysvetlil Gál.
Súčasná právna úprava hovorí, že niet zákonnej možnosti nesprístupniť rozhodnutia súdov o odposluchoch. „Tento stav je z hľadiska potreby chrániť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a riadny priebeh trestného konania neprijateľný,“ konštatuje ministerstvo v materiáli.
Novela má preto zaviesť výnimku z plošného sprístupňovania všetkých súdnych rozhodnutí, a to práve vo vzťahu k súhlasom súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, súhlasom na použitie ITP a príkazov súdu vydávaných podľa Trestného poriadku.
Ondrej Dostál (SaS) sa neúspešne pokúsil zabezpečiť, aby rozhodnutia súdov povoľujúce nasadenie ITP neboli zverejňované len po dobu dvoch rokov od ich vydania, potom by o túto výnimku prišli. Opozičný poslanec chcel takto zabezpečiť spätnú verejnú kontrolu týchto rozhodnutí. Jeho pozmeňujúci návrh však neprešiel.