Ide o prelomový výrok, pretože súčasný Trestný zákon vidí špeciálne pri veciach všeobecného záujmu, ako je aj zdravotná starostlivosť, podplácanie aj v takých situáciách, keď pacient nič nežiada, ale chce sa zdravotníkovi odvďačiť nejakým darčekom. Advokát z kancelárie h&h Partners Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, rozhodnutie generálneho prokurátora uvítal. Podľa Humeníka pri podobných kauzách treba najprv zistiť, či lekár porušil svoje povinnosti s cieľom získať odmenu.
Očakávate, že sa teraz niečo pre lekárov a pacientov zmení? Bude obdarúvanie narastať?
Nemyslím si, že rozhodnutie generálneho prokurátora môže mať nejaký výrazný vplyv na verejnosť, a to nakoniec ani nie je jeho cieľom. Je ťažké odhadnúť, nakoľko ovplyvní posudzovanie skutkov riešených v iných trestných konaniach, ale samozrejme v „metaprávnej“ rovine by bolo ľahkovážne ho podceňovať. Je to predsa len názor generálneho prokurátora a ilustruje, ako by mal dozorujúci prokurátor uvažovať pri obdobnej trestnej veci.
Súhlasíte s rozhodnutím Generálnej prokuratúry ako takým? Z právneho, alebo skôr z morálneho hľadiska?
Je popretím reality, ako aj sedliackeho rozumu dávať medzi úplatok a dar znamienko rovná sa. Keďže aktuálna definícia úplatku a znenie skutkovej podstaty upravenej v paragrafe 329 Trestného zákona k takémuto výkladu smeruje, osobne vítam názor prezentovaný v uznesení generálneho prokurátora. Zdôrazňuje totiž nevyhnutnosť zistenia, či prijatie nejakého plnenia (v právnickom jazyku najčastejšie peňažného, ale i nefinančného či služby – pozn. red.) lekárom predstavuje nezákonnú odmenu za porušenie pravidiel fair play.
Hovoríte, že generálny prokurátor sa týmto rozhodnutím snaží nájsť cestu von zo skutkovej podstaty trestného činu podplácania, ktorá je podľa vás nespravodlivá a trestá niečo, čo nie je zlé. V čom konkrétne je problém?
Chcel by som upozorniť, že v danom prípade komentujeme znenie konkrétnej skutkovej podstaty uvedenej v paragrafe 329 Trestného zákona. Špecialitou tohto ustanovenia je to, že pre trestnosť činu nevyžaduje, aby bol úplatok odmenou za nezákonné konanie páchateľa (v našom prípade lekára). Stačí, ak osoba, ktorá obstaráva veci vo všeobecnom záujme (napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti), prijme nejaké plnenie od pacienta.
Teda extrémne vzaté, ak lekár prijme od babičky päť domácich vajec, ktorými sa babička chce poďakovať za jeho ľudský prístup, tak sa v podstate dopúšťa trestného činu prijímania úplatku podľa paragrafu 329. A samozrejme babička taktiež neobíde naprázdno – na ňu sa vzťahuje paragraf 333 a hrozí jej trest 6 mesiacov až 3 roky. Citované skutkové podstaty neriešia otázku, či lekár babičku pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nejako nezákonne zvýhodnil. Stačí samotné prevzatie daru. Pardon – rečou Trestného zákona .- úplatku.
Mali by podľa vás lekári peňažné dary prijať?
Za súčasnej legislatívnej situácie interakcia pacienta a zdravotníckeho pracovníka predstavuje vždy určitú mieru rizika. Osobne zastávam názor, že plnenie, ktoré má jednoznačne povahu nevyžiadaného daru, by nemalo byť trestné – čo nakoniec podčiarkuje aj generálny prokurátor v predmetnom uznesení. Dary v podobe peňazí by som však zdravotníckym pracovníkom neodporúčal prijímať.
Aj keď Trestný zákon nerozlišuje medzi peňažným a nepeňažným úplatkom, peniaze najviac evokujú trestnoprávny rozmer interakcie medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Tiež si myslím, že prijatie daru v priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo dokonca pred jej poskytnutím predstavuje omnoho vyššie riziko ako dar, ktorý lekár dostal v čase, keď už fakticky ani nevedel a nemohol ovplyvniť kvalitu, rozsah či dostupnosť služby pacientovi.
Ak teda lekári prijmú peniaze, mali by ich zaradiť do účtovníctva a odviesť daň? A čo s nefinančnými darmi ako bonboniéra, káva, fľaša vína?
Dary, ktoré sú prijaté v rámci podnikateľskej činnosti, podliehajú daňovej povinnosti bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo nepeňažnú podobu. V prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov platí dokonca špecifický režim zrážkovej dane, ktorý sa uplatní, ak je peňažné alebo nepeňažné plnenie prijaté od subjektov farmaceutického priemyslu. V nadväznosti na tento režim sa preto natíska kacírska otázka, či štát prostredníctvom zrážkovej dane nelegalizuje príjem z trestnej činnosti (pokiaľ by plnenia mali v zmysle paragrafu 329 povahu prijatia úplatku).
Mali by ľudia z oblastí všeobecného záujmu ako politici, lekári, prokurátori a podobne s daňovým priznaním zverejňovať napríklad špeciálne aj zoznam darov? Viete si predstaviť zvýšenie transparentnosti týchto povolaní nejako inak?
V prostredí zdravotnej starostlivosti už niekoľko rokov existujú pravidlá transparentného zverejňovania príjmov poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov, ktoré získali od subjektov farmapriemyslu. V súčasnej dobe sa takéto plnenia zverejňujú na polročnej báze na stránke Národného centra zdravotníckych informácií.