Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej predlžovať. Letný slnovrat patril v minulosti k veľmi dôležitým dňom, sprevádzali ho viaceré magické rituály a obrady. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej dôležitým aktom bolo pálenie ohňov, pretože oheň bol oslavou Slnka a svetla. Na Slovensku sa nazýval aj Rusadlá, Turíce, Letnice. „V predkresťanskom období sa slávil u Slovanov ako sviatok Jarila, Kupala,“ povedala etnologička. Táto tradícia má pôvod v mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka.
Rituály sa zväčša sústredili na 24. jún, deň sv. Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak spojil s kresťanskou tradíciou. V tomto čase sa tiež zbierali liečivé rastliny, lebo mali silné účinky. Významným bolo aj rituálne kúpanie sa v riekach, čím sa imitovala plodnosť žien i mužov.
Podľa Nádaskej sa postupne vraciame k pohanským koreňom. „V súčasnosti pôsobia na Slovensku skupiny paganistov – vyznávačov zvykov a relígie starých Slovanov, ktorí sa snažia obnoviť významné sviatky letného slnovratu v staroslovanskom duchu,“ poznamenala. Ľudia opäť pália ohne, zbierajú byliny, niektoré mestá a obce organizujú zábavy a kultúrne podujatia. „Je to príležitosť pre celú komunitu, aby sa stretla pri ohni, zaspievali si piesne, a neskôr na ľudovej zábave ostáva najmä mladšia a stredná generácia,“ doplnila etnologička. Zvyk pálenia svätojánskych ohňov počas letného slnovratu poznali aj Poliaci, Srbi či Chorváti.