„Cieľom je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady na Radu RTVS,“ píšu v spoločnom návrhu poslanci.
Keďže parlament je politický orgán, podľa predkladateľov nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy v procese voľby. Preto by mal šéfa RTVS podľa poslancov vyberať nezávislý orgán, ktorý bude brať do úvahy kvalitu a profesionalitu kandidátov a ich projektov i ďalšie stanovené kritériá. Takým orgánom by mal byť zbor voliteľov.
Zbor voliteľov by mal mať 12 členov a mal by sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie. „Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania,“ uvádzajú poslanci.
Jarjabek: Voliť šéfa RTVS voliteľmi je falošná demokracia
Presunúť voľbu riaditeľa RTVS z parlamentu na zbor voliteľov je falošná demokracia. Povedal to predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) počas rozpravy k novele zákona o RTVS. „Zbor voliteľov má byť jednorazová inštitúcia bez zodpovednosti. Po vymenovaní riaditeľa zanikne a nikto o ňom už nebude počuť, o polroka si nikto nespomenie, kto v ňom bol. Je to orgán bez zodpovednosti, teda je to falošná demokracia. Falošnosť z toho bude pozerať, keď s riaditeľom RTVS začnú byť problémy,“ povedal Jarjabek.
Nepozdáva sa mu tiež, že v zbore majú byť ľudia ako prezident Slovenského olympijského výboru, šéf ZMOS-u či prezident Slovenskej rektorskej konferencie. Predseda mediálneho výboru sa pýtal, do akej miery sú títo ľudia erudovaní vo sfére mediálneho prostredia.
Jarjabek zároveň neverí, že to Maďarič myslí s týmto návrhom vážne. „Navrhol by si to aj vtedy, keby bol zvolený Václav Mika za riaditeľa RTVS?“ pýtal sa Maďariča.
Exminister odvetil, že táto otázka nie je na mieste. „Novela nespôsobí, že sa Mika stane riaditeľom a ani to, že Jaroslav Rezník ním už nebude. Zákon primárne posúva voľbu z priameho dosahu politikov. Je to pokus o východisko z doterajších skúseností,“ ozrejmil vo faktickej poznámke.
V zbore by mali byť riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Svoje zastúpenie by mala mať aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu ZMOS-u), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Zástupcu v zbore voliteľov majú mať aj zamestnanci RTVS. Členovia by si mali vybrať svojho predsedu.
Zvoleného kandidáta na šéfa RTVS by mala podľa návrhu do funkcie vymenovať Rada RTVS. Tá má mať po novom aj právomoc generálneho riaditeľa odvolávať. „Ak Národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom,“ vysvetľujú poslanci.
Ich návrh popisuje aj proces samotného výberu šéfa RTVS. „Tak ako doteraz bude kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo,“ približujú poslanci. Po prezentácii projektu by mal kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov.