Do pojednávacej miestnosti prišla aj policajná hliadka, Špecializovaný trestný súd totiž na neho vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu. Na súde ho však nezastihli, keďže sa ospravedlnil pre náhle zhoršenie zdravotného stavu.
V kauze skrachovaných nebankových spoločností súd odsúdil Dávida Brtvu na deväť rokov, Patrika Pachingera na sedem rokov a Jozefa Majského na deväť rokov väzenia. V jeho prípade rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Podľa rozsudku Jozef Majský, Dávid Brtva a Patrik Pachinger vytváraním falošných pohľadávok voči nebankovým spoločnostiam v období medzi septembrom 2001 a februárom 2002 spôsobili týmto inštitúciám škodu 448 miliónov vtedajších slovenských korún. Zo zatvorených pobočiek nebankových spoločností sa obohatili o 53 miliónov korún.
Činnosť trojice podľa obžaloby riadil Jozef Majský, ktorý „zadával úlohy a zabezpečoval prostriedky“. Vtedajší majitelia spoločností Dávid Brtva a Patrik Pachinger zase falšovali potrebné dokumenty. K usvedčeniu Jozefa Majského, Dávida Brtvu a Patrika Pachingera dopomohli aj svedecké výpovede vrátane výpovedí odsúdených Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka.
Požiadal o odklad nástupu
Pachinger po potvrdení rozsudku Najvyšším súdom SR požiadal o odklad nástupu na výkon trestu o jeden mesiac zo zdravotných dôvodov, čomu súd vyhovel. Po vypršaní lehoty však Pachinger na výkon trestu nenastúpil, keďže Najvyšší súd SR zrušil príkaz na dodanie jeho, ako aj odsúdeného Dávida Brtvu na výkon trestu.
Dôvodom bolo zachovanie ich základných ústavných práv, a to najmä práva na rozhodnutie o ich žiadostiach, konkrétne žiadosti o odklad výkonu trestu, o ktorej rozhodoval Špecializovaný trestný súd, a žiadosti o podmienečné prepustenie, o ktorej rozhodujú súdy, v obvode ktorých by mali odsúdení vykonať trest. V prípade Pachingera je to Okresný súd Bratislava I a v prípade Brtvu Okresný súd Trnava. ŠTS nakoniec 31. mája zamietol žiadosť Pachingera o odklad výkonu trestu a súčasne vydal príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu. Rovnako rozhodol aj v prípade Brtvu.