Výbor ešte vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. Envirorezort predložil UNESCO správu, v ktorej definoval prijímané opatrenia na lepšiu ochranu bukových pralesov vrátane plánu na vyhlásenie troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec, v ktorých bude platiť bezzásahový režim ochrany.
WWF po návšteve územia konštatoval, že na územiach navrhovaných rezervácií v súčasnosti nie je lesnícka činnosť, čo považuje za pozitívne. Pripomenul však, že návrh na zriadenie týchto rezervácií zatiaľ envirorezort nepredložil vláde. WWF doplnil, že v prípade rezervácií Pramenisko Cirochy a Černiny zatiaľ nedošlo k dohode s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorí majú požiadavky ťažko akceptovateľné pre štát. „Adekvátnu a trvalú ochranu lokality UNESCO pritom nezabezpečí len vyhlásenie týchto troch rezervácií. Ďalšie rezervácie by mali byť navrhnuté aj v lesoch pod rezerváciou Borsukov vrch, v doline Zbojského potoka a v okolí pralesa Stužica tak, aby vytvárali ucelený celok prírodných lesov,“ konštatoval WWF.
Kritiku zožali aj Poloniny
Vážnym nedostatkom je starostlivosť o nárazníkovú zónu, ktorá v súčasnosti nepomáha chrániť najvzácnejšiu jadrovú zónu lokality. „Sú tu v rozpore rôzne záujmy,“ uviedol WWF s tým, že za ochranu prírody sú zodpovední štátni ochranári a za starostlivosť o lesy lesníci, pre ktorých je prvoradé hospodárenie v lese, a nie ochrana prírody. Najmenej vhodné lesné hospodárenie zaznamenal WWF v Národnom parku Poloniny, kde je rozsiahla ťažba dreva. „Na rozsiahlych plochách sa v relatívne blízkej vzdialenosti od seba vytvárajú ruby, ku ktorým sa po krátkom čase pridávajú ďalšie vyťažené plochy a takto nakoniec vznikne rozsiahla plocha mladých rovnovekých lesov, ktoré už nedosahujú prírodnú hodnotu lesov pred ťažbou,“ vysvetlil WWF. Lesníci počas ťažby budujú lesné cesty, často po spádnici, čím sa zvyšuje odtok vody z územia a znehodnocuje kvalita pôdy. „Deje sa to v národnom parku,“ zdôraznili ochranári s tým, že masívna ťažba dreva oberá územie o turistický potenciál.
WWF tiež kritizoval skutočnosť, že envirorezort zatiaľ presne nevymedzil hranice slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, čo bola jedna z požiadaviek UNESCO. Nestanovil tiež zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytol konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach. Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy,“ konštatoval na záver WWF.
Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri – Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.