Majetok politikov bez lupy

, 25.06.2018 06:00

Nefunkčný zákon s dierami v majetkových priznaniach politikov roky zamestnáva poslancov, tí však stále prešľapujú namieste. Už v pondelok by mali zástupcovia parlamentných strán diskutovať o nových prísnejších pravidlách, ale kedy sa ich podarí schváliť, si nikto netrúfne povedať.

Podľa politológa Tomáša Koziaka hovoriť o potrebe prijatia nového zákona o ochrane verejného záujmu je len dobrým sloganom pre voličov, ale v konečnom dôsledku sa nič neurobí. „Ak majú takýto zákon prijať v parlamente tí, na ktorých by mal byť bičom, tak v konečnom dôsledku sa aj tak nič neurobí,“ myslí si politológ.

Predseda parlamentu a šéf vládnej SNS Andrej Danko sa krátko po parlamentných voľbách v roku 2016 prihovoril za zmenu v majetkových priznaniach. „Každý má vedieť zdokladovať každé svoje auto, odkiaľ má jeho manželka kabelku, kabát,“ vyjadril sa vtedy.

Z majetkových priznaní býva známy len príjem z verejnej funkcie a suma označovaná ako iný príjem. Je potom na politikoch, či sami iniciatívne uvedú, na čom presne zarobili. Rekordérom podľa zverejneného majetkového priznania za minulý rok sa stal podpredseda parlamentu Martin Glváč zo Smeru. Okrem platu z funkcie zinkasoval 659 232 eur za predaj nehnuteľnosti, umeleckého predmetu a dostal dary. Predseda parlamentu Danko za vlaňajší rok vykázal mimo poslaneckého platu aj hrubý príjem 285-tisíc eur z predaja nehnuteľnosti. „Vlani som predal byt v komplexe Tri veže na Bajkalskej ulici v Bratislave,“ spresnil pre Pravdu Danko.

Dlhodobým problémom je, že z oznámení o majetkových priznaniach politikov sa verejnosť aj tak veľa nedozvie. Väčšinou ide o nekonkrétne informácie. Verejný funkcionár len uvedie, že má dom, chatu, auto, šperk, umelecký predmet, peniaze na účte či hypotekárny úver. Len veľmi ťažko sa dá zistiť, o koľko mu majetok narástol.

Poslanec Smeru Miroslav Číž rozumie tomu, že priznania by mali byť konkrétnejšie. „Je však celý rad otázok. Ako oceníte šperky či umelecké obrazy. Dáme povinnosť, že si dá každý, kto chce ísť do verejného života, oceniť umelecký obraz? To stojí peniaze,“ povedal Číž. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, tie sa podľa Číža už teraz dajú vyhľadať na verejne prístupných portáloch.

V súvislosti s novou európskou smernicou o ochrane osobných údajov známou pod anglickou skratkou GDPR si chcú poslanci počkať na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, aby bolo jasne povedané, čo zverejňovať vo verejnom záujme a kedy chrániť osobné údaje verejného funkcionára.

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý povedal, že komisia poslancov síce pracuje na novom znení zákona a niekoľkokrát sa zišla, ale bez výsledku „Cieľom komisie je, aby sa nič nestalo,“ myslí si Beblavý. Za zásadné považuje, aby majetkové priznania boli podrobné a aby parlamentná väčšina nemohla chrániť svojich nominantov, ak porušia zákon. Beblavý už aj v minulosti presadzoval, aby sa mohla tretina členov parlamentného výboru obrátiť na Ústavný súd v prípade, že konanie proti verejnému funkcionárovi výbor zastavil a ten sa tak vyhol možnej sankcii.

Podľa poslanca Mostu-Híd Petra Kresáka zadaním je, aby nový zákon o majetkových priznaniach bol presnejší a zároveň prísnejší. „Nechcem byť pesimista, verím, že sa to podarí spresniť a uspokojí to všetkých, ktorí pochybujú o majetkových priznaniach,“ uviedol. Podľa neho je potrebné odstrániť tiež zbytočnú prísnosť v doteraz platnom zákone. Ako príklad uviedol plynutie lehôt, keď dátum podania majetkového priznania padne na deň pracovného pokoja a verejný funkcionár ho podá o deň neskôr, za čo mu hrozí sankcia v podobe straty mesačného platu.

O transparentnej­ších majetkových priznaniach politikov sa vedie debata prinajmenšom od roku 2010. V minulom volebnom období za jednofarebnej vlády Smeru tiež pracovala komisia na príprave nového zákona. Výsledkom však boli rozdielne predstavy o jeho podobe, a preto pokusy Smeru, ale aj opozície stroskotali. Najnovšie Danko denníku Pravda povedal, že na jeseň má poslanecká skupina pod vedením Martina Glváča predložiť návrh zákona.

Na jeho schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov, a teda zhoda koalície a opozície. Podľa politológa Koziaka sa bude o to ťažšie hľadať zhoda naprieč politickým spektrom. „Je to záležitosť politickej kultúry. Ak by u nás bola nastavená tak, že verejný funkcionár má chrániť a nezneužívať verejné zdroje, tak by možno taký zákon ani nebol potrebný,“ uzavrel politológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#politici #majetkové priznania
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku