Podľa riaditeľa Správy Národného parku Slovenský raj Tomáša Dražila je toto územie významným zdrojom miestnej ekonomiky z pohľadu turizmu a je rád, že v ňom pribúdajú bezzásahové zóny, v ktorých nemožno ťažiť. Nie vždy to však tak bolo. „Ak by sme išli do histórie, toto územie sa začalo volať Slovenským rajom už v roku 1921, no práve dvadsiate roky minulého storočia boli aj obdobím jeho najväčšej devastácie. Kvôli prístupu k ťažbe dreva došlo vtedy v Slovenskom raji k ničeniu roklín i vodopádov a napáchalo sa tu veľa škody,“ pripomenul Dražil.
V roku 1964 bola na území súčasného národného parku vyhlásená chránená krajinná oblasť, Slovenský raj sa stal národným parkom v roku 1988. Odvtedy v ňom pribúdajú nielen turisti, ale aj bezzásahové zóny. „Významným medzníkom v histórii národného parku sa stala zonácia, ktorá vstúpila do platnosti v júni 2016. Tá nastavila jasné pravidlá hospodárenia, pričom sa vytýčili územia, ktoré sa majú nechať bez vplyvu človeka,“ podčiarkol ďalej Dražil. Po zonácii parku narástla bezzásahová zóna v tomto území o jednu štvrtinu.
Minister životného prostredia László Sólymos zdôraznil, že ochrana prírody patrí medzi oblasti, ktorým sa treba na Slovensku venovať. „Práve skúsenosti zo Slovenského raja sú cenným príkladom pri nastavovaní pravidiel ochrany prírody na celom Slovensku. Napríklad po zonácii Slovenského raja Štátna ochrana prírody historicky prvýkrát získala odkúpením svoj vlastný les na území národných parkov,“ poukázal Sólymos. Odkúpených bolo podľa neho 82 hektárov v Národnom parku Slovenský raj.
Podľa ministra chcú podobne pokračovať aj v ďalších chránených lokalitách. „Začali sme aktívne využívať predkupné práva v národných parkoch po celom Slovensku. Len pred nedávnom sme kúpili približne 67 hektárov v Poloninách. Predtým aj v Slovenskom krase či Malej Fatre,“ vymenoval Sólymos. Zelený rezort pracuje na novele zákona o ochrane prírody, podľa ktorej majú štátne pozemky v bezzásahových územiach prejsť pod správu Štátnej ochrany prírody. Do roku 2025 by až polovica územia národných parkov mala byť bezzásahová a aj na zvyšnom území by sa malo hospodáriť iba prírode blízkym spôsobom.
K atraktivite Slovenského raja prispievajú rôzne aktivity podporujúce turizmus. Ide o pešiu turistiku, cykloturistiku, jazdu na koni, lyžovanie, skalolezenie a lezenie ľadopádov. Turistický boom priniesli nové aktivity ako znovusprístupnenie ferraty Kyseľ či splav Prielomu Hornádu.
Vlani zavítalo do Národného parku 650-tisíc turistov. Riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj a Spiš Zuzana Záborská dopĺňa, že návštevnosť kolíše v rozmedzí od 400– do 700– tisíc. Radia sa tam ubytovaní aj jednodňoví návštevníci. Sčítavanie turistov robí Správa národného parku. Podľa Dražila počítajú len ľudí v prírodnom prostredí na turistických chodníkoch.
Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Je charakteristický množstvom planín, kaňonov a roklín, ale aj bohatstvom podzemných krasových javov. Je v ňom známych vyše šesťsto jaskýň, takmer tisíc druhov vyšších rastlín, z toho 117 je zapísaných v národnom Červenom zozname.
Kopaneckým lúkam v katastri obce Vernár patrí svetový rekord, keď tam na ploche 0,25 štvorcového metra rastie 51 druhov a na ploche 0,5 štvorcového metra 63 druhov vyšších rastlín. V Slovenskom raji bolo doteraz zistených 2 305 druhov motýľov, 18 druhov netopierov, zo stavovcov tu žijú šelmy medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Národný park je súčasťou európskej sústavy Natura 2000 ako územie európskeho významu na ochranu vybraných druhov biotopov a druhov a chránené vtáčie územie na ochranu vybraných druhov vtákov.