Bývalý šéf vojenských tajných si vypočul rozsudok, Mikulca oslobodili spod obžaloby

Po piatich rokoch si vypočul verdikt súdu. Bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby Roman Mikulec podľa bratislavského okresného sudcu nevyzradil tajné informácie. Prokurátor sa odvolal a prípad sa tak posunie na Krajský súd. O samotnom procese sa toho nevie veľa, verejnosť bola z pojednávaní vylúčená.

25.06.2018 14:23 , aktualizované: 19:15
debata (12)

Kauza, ktorá sa týka úniku tajných materiálov do médií, sa ťahá od júna 2013. Polícia vtedy pri prehliadke Mikulcovho auta mala nájsť pamäťovú SD kartu s tajnými materiálmi, medzi nimi mali byť aj utajované dokumenty týkajúce sa aktivít zahraničných spravodajských služieb. V aute bola aj Mikulcova priateľka a bývalá spravodajská dôstojníčka Katarína Svrčeková, dnes hovorkyňa opozičnej SaS. Podľa polície sa mali nájsť aj tlačené dokumenty, dnes sa však hovorí už len o pamäťovej karte.

Polícia pod dozorom špeciálnej prokuratúry vzniesla voči obom obvinenie z trestného činu ohrozovania dôvernej skutočnosti, za ktorý im hrozil jeden rok za mrežami. Svrčekovej prípad bol preklasifikovaný ako priestupok a nakoniec bol zastavený ako premlčaný. V procese s Mikulcom okresný sudca vyniesol rozsudok.

„Obžalovaný sa oslobodzuje spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že sa tento skutok vôbec stal. Mám za to, že nebolo možné iné rozhodnutie súdu,“ vyhlásil sudca Okresného súdu Bratislava III, podľa ktorého sa nepreukázalo ani žiadne vyzradenie týchto informácií nepovolanej osobe, ani spojitosť zaistených dokumentov s akoukoľvek možnosťou poškodenia záujmov Slovenskej republiky.

Podľa sudcu sa obžalobe podarilo dokázať jedine spôsob, akým došlo k zabezpečeniu hlavného dôkazu – pamäťovej SD karty. „Zaistenie vecného dôkazu bolo vykonané viac než amatérskym spôsobom, ktorý by som od orgánu činného v trestnom konaní nikdy neočakával. Nečakal som, že pracovník operatívy, ktorý vykonával prehliadku motorového vozidla, nájde a zaistí dôkaz tým, že ho vytiahne v rukavici a následne ho chytí do holých rúk, čím znemožní akúkoľvek identifikáciu,“ zdôvodnil sudca. Tento policajt sa na jednom z pojednávaní zúčastnil ako svedok.

Prokurátor pre Mikulca navrhoval trest 1 500 eur, v prípade nezaplatenia dva mesiace nepodmienečne. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa odvolal. „Rozsudok rešpektujeme. Podali sme odvolanie a uvidíme, ako rozhodne nadriadený súd,“ zhodnotil prokurátor.

Mikulec poukázal, že podľa neho bol päť rokov stíhaný bezdôvodne. „Pán sudca toho povedal až nad moje očakávania dosť. Odzneli tam hlavné argumenty, ktoré len potvrdili, čo som tvrdil od začiatku,“ reagoval na rozsudok Mikulec.

Exšéf vojenských tajných tvrdí, že pamäťovú kartu nikdy nedržal v rukách ani nevidel. Myslí si, že mu ju do auta bola podstrčili. „Nemôžem priamo nikoho obviniť. Nech si to každý z tých, čo sa na tom zúčastnili, vyhodnotí po svojom. Tú SD kartu tam zjavne niekto dal a poviem to úprimne, viem aj kto. To si ale zatiaľ nechám pre seba,“ zdôraznil Mikulec s tým, že po vyhlásení právoplatného rozsudku bude zvažovať ďalšie právne kroky.

Za svojím trestným stíhaním vidí snahu o diskreditáciu, ako pomstu za odhalenie tunelovania majetku Vojenskej spravodajskej služby v rokoch 2006 až 2010. Podľa správy, ktorú nechal Mikulec za svojho šéfovania vypracovať, mali dvaja bývalí riaditelia tajnej služby nakladať so štátnym majetkom zhruba v hodnote päť miliónov eur tak, aby z toho mali osobný prospech.

Táto správa v máji 2013 unikla do médií. Politici sa vtedy sporili o jej pravosti. Bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer) označil spis za mediálnu kačicu a fiktívnu konštrukciu, ktorá ohrozila záujmy štátu. Tvrdil, že k žiadnemu tunelovaniu nedošlo. Polícia vyšetrovanie týchto podozrení uzatvorila už vo februári 2015 s tým, že skutok nie je trestným činom.

Roman Mikulec bol riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby (VSS) od augusta 2010 až do jeho odvolania vtedajšou premiérkou Ivetou Radičovou v apríli 2012, pretože mal údajne čeliť obvineniu z ohovárania, ktoré riešila Generálna prokuratúra. Služba VSS, ktorá sa zameriavala najmä na aktivity cudzích spravodajských služieb, dnes už samostatne neexistuje. V decembri 2012 sa zlúčila s Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) a vzniklo Vojenské spravodajstvo (VS).

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #súd #tunelovanie