Ochráni ústava tri penzijné piliere?

Všetky tri piliere dôchodkového systému si zaslúžia ústavnú ochranu, tvrdí sedmička poslancov Smeru, ktorá túto požiadavku dodatočne zahrnula aj do svojho návrhu ústavného zákona – hoci ten sa mal pôvodne venovať iba zastropovaniu dôchodkového veku. Podľa Erika Tomáša, jedného z predkladateľov, ide najmä o „ponuku pre pravicu“ ako zakladateľku druhého piliera. „Takto zagarantujeme, že sa tento pilier nezoštátni, ako sa to už stalo v Maďarsku či Poľsku,“ vysvetľuje Tomáš.

„Ochrana trojpilierového systému ako celku v ústave určite má zmysel,“ súhlasí ústavný právnik Eduard Bárány. Podložená hlasmi minimálne 90 poslancov je totiž podľa neho vyššou garanciou či prekážkou proti prípadným zásahom. Na jej prelomenie v budúcnosti by opäť bola nevyhnutná ústavná väčšina poslancov.

Navrhnutá krátka deklarácia v ústave však sama osebe stopercentne nezaručí, že sa aj v slovenskom penzijnom systéme neudejú podobné scenáre ako v susedných štátoch. Stále možné, často dokonca potrebné z hľadiska vývoja spoločnosti, budú zásahy a úpravy v jednotlivých pilieroch, na ktoré už postačia bežné zákony.

Konkrétne druhý pilier by sa nimi síce vďaka ústavnej garancii nedal „natvrdo“ zrušiť, mohol by sa však zmenou nastavení oklieštiť tak, že by stratil zmysel. Podobne úpravy v prvom pilieri takisto nepovedú k jeho zrušeniu, no môžu významne ovplyvniť výpočet penzijných dávok, valorizáciu a iné parametre. Podľa Báránya je tu však podstatná okolnosť: „Každý bežný zákon je preskúmateľný Ústavným súdom a ten bude jeho súlad s ústavou v takomto prípade hodnotiť o to dôkladnejšie,“ zdôrazňuje bývalý podpredseda tejto inštitúcie.

S ústavnou ochranou troch pilierov nemá problém ani koaličný Most-Híd, ktorý za dôchodkový strop v parlamente odmieta zahlasovať. „A priori ju nevylučujeme. Potrebu trojpilierového zabezpečenia zdôrazňujeme od samotného vzniku našej strany, považujeme ho za dôležitý pre dlhodobú udržateľnosť celého systému,“ napísala Pravde v stanovisku hovorkyňa Klára Debnár.

„Samozrejme, sme za ústavnú ochranu, je dobrá pre stabilitu dôchodkového systému. Ak by z návrhu ústavného zákona vypadol vekový strop, ktorý tam rozhodne nepatrí a ústavne ho nemá zakotvený žiadny štát, sme ochotní ten zákon podporiť. Treba však ešte rokovať o tom, ako v ňom precíznejšie vyjadriť, v čom by ochrana mala spočívať,“ tvrdí podpredseda Mostu-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna.

Zámer ústavne ochrániť penzijné piliere víta aj prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „S týmto bodom ako jediným z celého návrhu zákona súhlasím,“ tvrdí ekonóm, ktorý dôrazne odmieta zavedenie vekového stropu a za zbytočné tiež považuje zakotviť do ústavy minimálnu mzdu, čo je ďalšou ambíciou zákona. „Je dobré, ak štát ľuďom ústavne garantuje ochranu ich úspor,“ chváli tentoraz.

Ako dopadol druhý pilier u susedov z V4? Podľa Jany Kolesárovej, riaditeľky sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia na ministerstve práce, viedli k jeho koncu rôzne cesty. V Maďarsku bol sporiaci pilier založený v roku 1998. Vláde však následne čoraz viac chýbali zdroje v priebežnom systéme, preto v roku 2010 vyzvala sporiteľov, aby osobne vyhlásili, či v ňom chcú ďalej zostať. Kto nechcel či sa nevyjadril, tomu úspory automaticky previedli do prvého piliera. A tomu, kto zostal, Orbánov kabinet oznámil, že za obdobie účasti v ňom nedostane penziu z priebežného piliera – hoci tam tiež platil poistné.

„Aby o protiústavnosti takého opatrenia nemohol rozhodnúť Ústavný súd, obmedzili sa mu kompetencie. Bolo mu zakázané rozhodovať o otázkach rozpočtu, daní a cla, až kým dlh verejnej správy neklesne pod 50 percent HDP,“ spresnila Kolesárová. Druhý pilier tak síce v krajine celkom nezanikol, pri takýchto tvrdých podmienkach je však skôr zázrak, že v ňom zotrvalo necelých 62-tisíc z pôvodných 3,1 milióna sporiteľov (z 3,78 mil. pracujúcich).

V Poľsku druhý pilier otvorili v roku 1999. O jeho úpadok sa o 14 rokov neskôr takisto postaral štát. Súkromné dôchodkové spoločnosti vtedy povinne museli previesť všetky spravované štátne dlhopisy do poľskej obdoby Sociálnej poisťovne. Majetok v dlhopisových fondoch tvoril pritom 51,5 percenta ich celkových zdrojov. Výsledok? Ani poľský druhý pilier síce úplne neskončil, no jeho postavenie sa veľmi výrazne oslabilo. Kým pred reformou v ňom bolo 16 miliónov sporiteľov (z 18,2 mil. pracujúcich), po reforme ich zostalo 2,6 milióna.

S konečnou platnosťou zrušili druhý pilier iba Česi. Fungoval krátko, v rokoch 2013 až 2016, a od počiatku bojoval s nezáujmom väčšiny politikov aj obyvateľstva. Najmä preto, že v krajine sa úspešne uplatnil tretí pilier, do druhého vstúpilo len málo ľudí. „A hneď po jeho založení vtedajšia opozícia deklarovala, že po nástupe k moci ho zruší. Čo sa aj stalo,“ hovorí Kolesárová. Zo zapojených 82,6-tisíca sporiteľov (z celkovo 4,88 mil. pracujúcich) tak nezostal nikto.

Ako ministerská úradníčka sumarizuje, chystaná novela ústavy by druhý pilier zaručene ochránila len pred zrušením takým spôsobom, akým to urobili Česi. Nemusela by však dostatočne chrániť pred maďarským a poľským modelom. „Návrh zákona netreba preceňovať, ale ani podceňovať. Ústavná ochrana je určite veľkým krokom vpred,“ hodnotí Kolesárová.

Z pohľadu prvého piliera, dopĺňa sekčná šéfka, poskytuje definícia navrhovaná v zákone záruku, že priebežne financovaný systém zostane jedným z podstatných prvkov dôchodkového zabezpečenia. A čo podľa Kolesárovej prinesie ústavná ochrana tretieho piliera? „Ústavné znenie, myslím si, predovšetkým zabráni reštriktívnym zásahom, ktoré by znížili jeho atraktivitu. Ak totiž bude štátu z ústavy plynúť povinnosť podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok, nemôže prijímať opatrenia, ktoré by predstavovali krok späť, ale iba také, ktoré by ho vylepšili alebo by prinajmenšom zachovali status quo,“ uzatvára Kolesárová.