Reforma Dublinského nariadenia (Dublin III) mala byť jedným z hlavných bodov júnového zasadnutia Európskej rady, členské krajiny sa však pod taktovkou bulharského predsedníctva v Rade EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise, ktorý by hlavy štátov a vlád na summite odobrili. Rokovania s cieľom dospieť k zhode medzi členskými štátmi na túto tému prevezme od 1. júla rakúske predsedníctvo.
Pellegrini v tejto súvislosti upozornil, že pri reforme spoločnej azylovej politiky sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. „Tak, ako sa to už raz stalo,“ uviedol. Bolo to v septembri 2015 na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti, keď sa prijal dočasný mechanizmus kvót na prerozdeľovanie utečencov z územia Grécka a Talianska.
„Povedal som to otvorene niektorým z lídrov, že by aj z našej strany tá nedôvera v niektoré dokumenty nebola taká veľká, ak by sme už raz neboli obídení a pri povinných kvótach bolo použité hlasovanie väčšiny. To vnieslo určitú nedôveru a preto my musíme opatrne čítať a sledovať každú jednu vetu a vyjadrenia, aby tam neboli nejaké zadné dvierka,“ konštatoval Pellegrini.
V záveroch Európskej rady sa k tomuto bodu uvádza: „Musíme dosiahnuť konsenzus o Dublinskom nariadení, aby sme ho zreformovali na základe rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou“. Dokument neposkytuje časový harmonogram na dokončenie reformy azylovej politiky.
Pellegrini priznal, že Európskej únii v súvislosti s Afrikou sčasti ušiel vlak. Svoje projekty v Afrike už dávno rozbehla Čína. „Európska únia sa mohla zaujímať o africký kontinent skôr. Afrika má obrovský potenciál. Myslím si, že v horizonte niekoľkých desiatok rokov môžu niektoré krajiny predbehnúť aj vyspelé krajiny, pretože tie projekty tam začínajú od nuly a preto v nich budú implementované najnovšie, najmodernejšie technológie a riešenia,“ povedal s tým, že ak chce byť Únia globálnym hráčom, nemôže sa zaoberať len sama sebou.
Premiéri a prezident EÚ dali Komisii právomoc, aby začala rokovať s africkými krajinami o vyloďovacích platformách. To by boli centrá na území Afriky, kde sa posúdi, či ide o utečencov alebo migrantov. Africké krajiny, napríklad Tunisko či Líbya, takého centrá zatiaľ odmietajú. „To riziko, že to nemusí fungovať tak, ako je napísané v záveroch, tu je. Musíme počítať s tým, že africké krajiny nemusia pristúpiť na dohodu s Európskou komisiou,“ dodal premiér. Takéto centrá však môžu vzniknúť aj na európskej pôde, hovorilo sa najmä o krajinách, ktoré sú v prvej línii. Centrá by boli financované z rozpočtu EÚ, nie tej-ktorej krajiny. „V noci som na niektorých premiéroch videl, že sa boja, že ak by v ich krajine takéto centrum vybudovali, začali by k nim prúdiť lode,“ prezradil Pellegrini. Tieto centrá by boli ale lepšie kontrolované ako súčasné hotspoty. „Nemôže to fungovať, že prídete, vezmú vám odtlačky, a odídete. Keď o niekom rozhodnú, že nemá nárok na azyl, okamžite bude musieť byť vrátený,“ dodal Pellegrini. Časový rámec vybudovania takýchto centier ešte nie je známy.