„Slovenské predsedníctvo vo V4 bude mať pravdepodobne pragmatickejšiu agendu v porovnaní s nacionalistickým a protiimigračným maďarským predsedníctvom,“ domnieva sa odborníčka z maďarského inštitútu Political Capital.
Najväčším problémom, ktorému bude musieť slovenské predsedníctvo čeliť, budú rozhovory o reformácii eurozóny a novom rozpočte. „Jednou z hlavných výziev pre V4 bude rozpočet eurozóny, ktorý oznámili (nemecká kancelárka) Angela Merkelová a (francúzsky prezident) Emmanuel Macron. Ten by skupinu mohol viditeľne rozdeliť,“ myslí si odborníčka.
„Maďarsko a Poľsko odmietajú akýkoľvek plán, ktorý by ich mohol potenciálne posunúť k členským štátom na "nižšom leveli“. Slovensko však niekoľkokrát uviedlo, že ak si bude musieť vybrať, chce byť v jadre Európy," vysvetlila Zgutová.
Rozdiely v integrácii
Problémom preto podľa maďarskej odborníčky je, že štáty V4 nemajú rovnaký názor na to, ako by mala hlbšia integrácia do európskych štruktúr vyzerať.
„Maďarsko a Poľsko sú otvorené podporovať medzivládny prístup, teda štruktúru, ktorá do popredia kladie národnú suverenitu. Slovensko je kvôli členstvu v eurozóne otvorené aj myšlienkam integrácie cez európske inštitúcie a Česko sa so svojou otvorenou euroskeptickou agendou nachádza niekde medzi,“ spresnila.
Ako však Zgutová zdôraznila, napriek tomu, že krajiny V4 majú rôzne ekonomické preferencie, maďarský prezident Viktor Orbán bude aj naďalej počítať so svojimi vyšehradskými partnermi v tom, že ho v rétorickom boji s názvom „menej Bruselu, viac suverenity“ budú podporovať. S tým súvisí aj otázka migrácie, v ktorej podľa jej slov štáty V4 ostávajú jednotné.