Kandidáti na sudcov nemajú dostatočnú kvalitu

, 02.07.2018 12:00
sudcovia, vymenovanie,
Získať vymenúvací dekrét sudcu nie je jednoduché. Snímka je z vymenúvania nových sudcov prezidentom 22. mája tohto roku. Autor: ,

Na slovenské okresné súdy hľadali až 95 nových sudcov. V historicky druhom hromadnom výberovom konaní však z 261 uchádzačov uspelo iba 34. Adepti na sudcovský talár mali najväčšie problémy s odborným testom a prípadovými štúdiami, ktoré nezvládla ani polovica z nich. Ministerstvo spravodlivosti však zmeny nechystá a podmienky chce aj naďalej prísne. Aj keď spokojnosť nevládne, je to obraz nášho vzdelávania, tvrdí Súdna rada i Justičná akadémia.

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) priznáva, že vysoký počet neúspešných kandidátov zaznamenal, problém však vidí skôr v nízkej kvalite uchádzačov, než v samotných kritériách, a preto ich nemieni meniť. „Testy náročné neboli, je potrebné si uvedomiť, že sa vyberajú sudcovia takpovediac na doživotie, preto je namieste istý stupeň náročnosti a z nastavených podmienok minister jednoznačne uberať nechce. Členovia výberových komisií ministrovi potvrdili, že problémom, žiaľ, je najmä nízka kvalita uchádzačov,“ reagovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová.

Kandidáti na sudcov v zatiaľ len druhom hromadnom výberovom konaní museli prejsť ťažkými skúškami. Tie sa začali naraz na všetkých ôsmich krajských súdoch polhodinovým odborným písomným testom. Po ňom nasledovala prípadová štúdia, na ktorú mali uchádzači 60 minút, a preklad z cudzieho jazyka. Na ďalší deň ich čakalo vypracovanie súdnych rozhodnutí z trestného a civilného práva.

Tí, ktorí vo všetkých jednotlivých častiach získali potrebný počet bodov, absolvovali ešte v nasledujúcich dňoch psychologické posúdenie. K záverečnej ústnej skúške ich postúpilo iba 44. Komisia hodnotila okrem odborných znalostí aj intelektové a komunikačné schopnosti, tvorivosť, sebapoznanie, dôveryhodnosť, kultivované vystupovanie či emocionálnu stabilitu. U desiatich uchádzačov osem krajských komisií konštatovalo, že požadované schopnosti nespĺňajú.

Preklady nezvládli iba šiesti uchádzači. Celkovo úspešní boli účastníci výberového konania aj pri písaní rozsudku, ktorý nezvládlo iba 14 z nich. Najväčšie problémy kandidátom na sudcovskú funkciu robila najmä prípadová štúdia, pri ktorej ich zlyhalo takmer 40 percent, a test, v ktorom pohorelo až 41 percent uchádzačov.

Podobne ako minister toto výberové konanie vníma aj predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Podľa jej názoru netreba robiť nábor, ale výber naozaj kvalitných kandidátov. „Pravdou je, že sa nepodarilo obsadiť všetky určené miesta kandidátov na sudcov,“ uznáva Praženková, ale dodáva, že výsledky sú porovnateľné s výsledkami jesenného hromadného výberového konania.

V predchádzajúcom, historicky prvom hromadnom výberovom konaní uspelo iba 36 zo 190 prihlásených. Hoci sa uskutočnilo pred viac ako pol rokom, nikto z nich zatiaľ nebol vymenovaný na sudcu. Kandidáti, ktorí sú vo výberovom konaní úspešní, musia prejsť previerkou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), to sa však zatiaľ podarilo len pätnástim a ďalších ešte preverujú.

Vedúci oddelenia justičných databáz Justičnej akadémie Kristián Csach, pod ktorého agendu spadá príprava celej písomnej časti, tiež považuje úspešnosť výberového konania za zodpovedajúcu stupňu pripravenosti jednotlivých uchádzačov.

„Z prehľadu výsledkov vyplýva, že sa všeobecne zlepšili výsledky uchádzačov v testoch a aj v prípadových štúdiách. V porovnaní s predchádzajúcim kolom je možné vidieť podstatné zvýšenie významu ústnej časti výberového konania. V predchádzajúcom kole výberu bolo v ústnej časti úspešných 36 z 37 uchádzačov, zatiaľ čo v tomto kole bolo v ústnej časti výberového konania úspešných len 34 zo 44 uchádzačov,“ porovnáva Csach.

Justičná akadémia avizovala, že výsledky podrobnejšie spracuje a vyhodnotí skúsenosti s druhým kolom hromadného výberového konania. Závery vrátane vzorových testových otázok, prípadových štúdií a prekladov plánujú zverejniť a prispieť tak k transparentnosti a vyššiemu záujmu o výberové konania.

Nedostatočné obsadzovanie určených miest vníma aj Praženková ako problém, pripomína však, že chyba je vo vzdelávaní. „Absentuje systematická príprava, vzdelávanie na sudcovské povolanie, ktoré si táto funkcia (sudcu) vyžaduje. Nevyužíva sa totiž v dostatočnej miere inštitút justičných čakateľov, ktorý bol v minulosti dokonca dočasne úplne zrušený a v súčasnosti je počet justičných čakateľov minimálny,“ zdôraznila Praženková. „Ak by sme v dostatočnej miere využili inštitút justičného čakateľa, obsadzovanie miest v databáze kandidátov, popri uchádzačoch z radov vyšších súdnych úradníkov, asistentov Najvyššieho súdu a uchádzačov z ďalších právnických profesií by mohlo byť úspešnejšie,“ domnieva sa predsedníčka Súdnej rady.

Súhlasí s ňou aj Združenie sudcov Slovenska (ZSS). Jeho prezident Juraj Sopoliga si tiež myslí, že nízka odborná pripravenosť väčšiny uchádzačov je spôsobená čiastočnou nefunkčnosťou inštitútu justičných čakateľov. „Je to zákonitý následok vrcholne nezodpovedného rozhodnutia vlády z rokov 2010 až 2012, keď napriek zásadnému nesúhlasu Súdnej rady a sudcovskej samosprávy i ZSS zrušila inštitút justičného čakateľa,“ skritizoval Sopoliga opatrenie exministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorá si od tohto kroku sľubovala najmä pretrhnutie rodinných väzieb v justícii.

Justičný čakateľ je štátny zamestnanec, ktorý môže vykonávať rovnaké úkony ako vyšší súdny úradník, ale zároveň absolvuje trojročnú odbornú prípravu priamo na výkon funkcie sudcu. Na hromadné výberové konanie je tak pripravený oveľa lepšie než úradník, ktorý často vykonáva najmä administratívnu podporu pre sudcov. V súčasnosti na súdoch pôsobí iba 16 justičných čakateľov.

„Je potrebné si uvedomiť, že bez zabezpečenia urýchleného a výrazného navýšenia počtu justičných čakateľov je úplnou ilúziou očakávať akékoľvek zlepšenie kritizovanej úrovne vymožiteľnosti práva i dôvery občanov v justíciu,“ upozornil Sopoliga, podľa ktorého je slovenské súdnictvo na hranici personálneho kolapsu. Už dnes podľa neho chýba zhruba sto sudcov a v priebehu štyroch rokov dosiahne viac ako tristo sudcov vek 65 rokov.

Aj ministerstvo uznáva, že na sudcovskú kariéru sa mladí právnici pripravujú na súdoch najčastejšie v pozíciách vyšších súdnych úradníkov, kde majú „nezaujímavé“ platové ohodnotenie. Čo sa týka ďalšieho postupu, minister spravodlivosti Gál avizoval, že rezort bude vypisovať ďalšie výberové konania a dúfať, že dozrejú ďalší absolventi justičných skúšok, ktoré sú podmienkou na to, aby sa prihlásili do hromadných výberových konaní.

Aj keď v tomto kole hľadali až 95 sudcov a pred polrokom dokonca 120, neznamená to, že po previerke môžu úspešní kandidáti hneď nastúpiť. Väčšina z minuloročných 36 a nových 34 úspešných uchádzačov skončí v databáze, kde budú čakať na oznámenie o vzniku nového miesta alebo odchod sudcu do dôchodku.

Databáza kandidátov slúži na to, aby sa súdy vyhli zdĺhavému obsadzovaniu určených voľných miest sudcov a kandidáti boli už pripravení na predloženie návrhu prezidentovi v prípade, ak minister určí na ten-ktorý súd voľné miesto. V predchádzajúcom období trvalo obsadenie takéhoto miesta takmer rok. V súčasnosti budú kandidáti v databáze už po previerke NBÚ a celý proces obsadenia miesta sa predpokladá na podstatne kratšie obdobie.

Úspešných uchádzačov teraz čaká prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii zamerané na praktické zručnosti potrebné na výkon funkcie sudcu a bezpečnostná previerka NBÚ. Preverí sa ich minulosť, rodina a bankové účty. Následne budú zaradení do databázy kandidátov a z tejto databázy budú umiestňovaní na voľné miesta sudcov na základe krajskej príslušnosti. Prezident prvých sudcov vymenuje v zime.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ministerstvo spravodlivosti #sudcovia #Súdna rada #Justičná akadémia #Lenka Praženková #okresné súdy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku