Ani polhodinové meškanie neodradilo nadšencov histórie a vlakov, ale aj zvedavé deti od čakania na nevídaný dopravný prostriedok. Parný rušeň Zelený Anton, vyrobený v roku 1936, dotiahol k perónu prvého nástupišťa bratislavskej Hlavnej stanice salónne vozne, v ktorých sa vozili viacerí československí prezidenti. Slúžili im na pracovné cesty doma, ale aj v zahraničí. Súprava, ktorá v takomto zložení nebrázdila slovenské a české železnice ešte nikdy v histórii, je doplnená aj o služobný vozeň z roku 1975, osobný vozeň vyrobený v roku 1931 a najmladší vozeň, ležadlový s bufetovým oddielom, z roku 1984.
„Vlak, ktorý stojí za mnou, je tzv. Prezidentský vlak 2018. Je to skutočne historická udalosť, pretože sa nám v spolupráci s Českými dráhami a so Železnicami Slovenskej republiky podarilo dať dohromady historické salónne vozy, ktoré v jednotlivých etapách slúžili česko-slovenským prezidentom,“ vysvetlil Karel Ksandr, riaditeľ českého Národného technického múzea.
„Najstarší salónny vozeň je z roku 1909, bol vytvorený pre následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho rodinu. Po roku 1919 až do roku 1959 slúžil v tzv. Prezidentskom vlaku. Druhý najstarší vozeň je z roku 1930, je to salónny vozeň, ktorý bol vyrobený k 80. narodeninám prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Rovnako ako Ferdinandov vozeň bol vyrobený v Ringhofferových závodoch v Prahe Smíchov,“ opísal Ksandr, no zdôraznil, že pre slovenskú históriu je nesmierne zaujímavý najmä tretí vozeň z roku 1968.
„Bol vyrobený pre prezidenta Ludvíka Svobodu. Po prvý raz ho však použil Alexander Dubček na prelome júla a augusta 1968, keď s ním navštívil Čiernu nad Tisou, kde sa konalo ono potupné rokovanie československej delegácie s delegáciou Sovietskeho zväzu s Leonidom Iľjičom Brežnevom. V tomto voze dokonca Alexander Dubček trávil noc, prespával tam,“ podčiarkol riaditeľ múzea. „Následne tento vozeň na konci októbra 1968 prišiel na nástupište jeden (ku ktorému prišiel aj v utorok, pozn. red.) na Hlavnej stanici v Bratislave a vystúpili traja páni – vtedajší prezident Ludvík Svoboda, predseda Národného zhromaždenia ČSSR Josef Smrkovský a vtedy ešte generálny tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček. Do Bratislavy prišli vyhlásiť federáciu. Zaujímavosťou je, ako sme z historických fotografií zistili, že ich tu na tomto peróne vítal nástupca Ludvíka Svobodu Gustáv Husák,“ priblížil ďalej Ksandr. Aj Husák sa neskôr ako prvý muž republiky vozil v tomto vagóne.
Program Prezidentského vlaku na Slovensku
- 3. – 4. júl, Hlavná stanica v Bratislave
- 5. – 6. júl, železničná stanica Nitra
- 7. – 8. júl, železničná stanica Zvolen
- 9. júl, železničná stanica Lučenec
- 10. – 11. júl, železničná stanica Žilina
- 12. – 13. júl, železničná stanica Košice
V prvý deň vždy až popoludní, druhý deň od rána
Prezidentský vlak vyrazil na svoju dlhú cestu koncom júna z Prahy. Špeciálny projekt je oslavou 100. výročiu vzniku prvej Československej republiky, ale tiež spoločnosti Československé štátne dráhy, ktoré rovnako tak ako spoločný štát Slovákov a Čechov začali svoje pôsobenie v roku 1918.
Obyvatelia i návštevníci Bratislavy si budú môcť obzrieť Prezidentský vlak ešte počas stredajšieho dňa. Potom sa vydá na ďalšiu cestu slovenskými mestami. Obdivovať ho budú môcť aj ľudia v Nitre, vo Zvolene, v Lučenci, Žiline a Košiciach.