Otázka je, či si ich rozmyslia pod hrozbou vysokých finančných sankcií. Medzi právnikmi nie sú jednoznačné názory na nesenie zodpovednosti za výroky v parlamente. Isté je len to, že poslanci nemôžu byť za svoje výroky trestne stíhaní, čo výslovne hovorí ústava. Reakcie právnikov sa rozchádzajú v tom, či poslanec môže byť za svoje slová žalovaný v civilnom konaní, alebo nie.
Hladinu o výrokovej imunite zákonodarcov rozvíril prípad opozičného poslanca Alojza Baránika z SaS, ktorý má zaplatiť 200-tisíc eur bratislavskej krajskej sudkyni. Celý spor sa začal vlani vo februári, keď Baránik v rokovacej sále parlamentu povedal, že sudkyňa Ayše Pružinec Erenová nie je vhodnou kandidátkou na členku disciplinárneho senátu. „Totižto, sudkyňa Ayše Pružinec Erenová je ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom. Je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie, ktorá spôsobuje to, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť,“ vyhlásil Baránik a poukázal na to, že niektoré spory rozhodovala dlho.
Sudkyňa ho zažalovala v civilnom konaní na ochranu osobnosti na Okresnom súde Bratislava I. Spor vyhrala s tým, že poslanec jej musí zaplatiť 200-tisíc eur. Baránik sa proti verdiktu odvolá. Odvolacím súdom má byť bratislavský krajský súd, ten však Baránik namieta pre zaujatosť. „Ide o kolegyňu sudcov tohto súdu. Navyše, ja som sa už aj predtým vyjadroval o krajskom súde s veľkým dešpektom,“ povedal Pravde Baránik.
Sudkyňa je so sumou spokojná
„Vyjadrenia pána Baránika k doposiaľ právoplatne neskončenému súdnemu sporu, ktorý so mnou vedie, vnímam ako bezprecedentné zastrašovanie sudcov, ktorí budú v tomto spore rozhodovať o jeho odvolaní. Podľa môjho názoru je neprípustné, aby sa politici takýmto spôsobom snažili ovplyvňovať nezávislosť súdnictva. Som presvedčená, že v krajine s vysokou politickou kultúrou by politikom ani len nenapadlo takýmto spôsobom spochybňovať súdnu moc a útočiť na ňu iba preto, že v konkrétnom spore nerozhoduje podľa ich predstáv,“ uviedla sudkyňa v stanovisku. Ako ďalej povedala, nikto neupiera politikom právo kritizovať súdnictvo, obviňovanie zo závažnej trestnej činnosti konkrétneho sudcu bez akýchkoľvek dôkazov však rozhodne nemožno považovať za oprávnenú kritiku.
Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy 200-tisíc eur, v rozsudku sa uvádzajú podľa slov Baránika „rôzne zvrátené teórie“. Rozsudok s advokátom napadol aj preto, lebo sa neriešil civilnoprávny nárok, teda nemajetková ujma, ktorá by sa musela preukázať, ale „rieši sa sankcia, a to je oblasť trestného práva“.
Sudkyňa považuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za primeranú, „vzhľadom na závažnosť nepravdivých obvinení, ktoré voči mojej osobe pán Baránik verejne rozširoval“. „Som hlboko presvedčená, že rovnako ako ja aj každý iný človek by vnímal nepravdivé obvinenie z korupcie a členstva v mafii ako ten najzávažnejší zásah do svojej osobnosti, ktorý nejde odčiniť peňažnou náhradou, nech je poskytnutá v akejkoľvek výške. To platí obzvlášť v prípade, ak je povolanie človeka postavené na dôveryhodnosti, vážnosti a dôstojnosti, tak ako je to pri sudcovi,“ uviedla sudkyňa Pružinec Erenová.
„Mimoriadne vysoká“ suma
K verdiktu súdu, že Baránik má platiť pokutu, sa vyjadril aj bývalý premiér a šéf Smeru Robert Fico, ktorý uznal, že je vysoká. Zároveň uviedol, že poslanec prekročil všetky hranice, ak povedal o sudkyni, že je príslušníkom justičnej mafie. „Opozícia takto priznáva, že klamstvá a okydávanie ľudí bez akýchkoľvek dôkazov je ich štandardnou, bežnou prácou. Ak budeme vytvárať obraz, že všetci sme mafia, to nie je možné. Potom nech sa nečudujú, že prichádzajú rozhodnutia o takýchto pokutách. Ale tu treba povedať, že tak mu treba," vyhlásil Fico.
Čo sa týka výšky sankcie, legitímna otázka je, prečo strata ľudského života, ak ju vôbec možno vyjadriť v peniazoch, stojí na Slovensku menej ako slová poslanca na adresu sudkyne. Napríklad v prípade muža zo Stupavy, ktorého vlani na smrť dohrýzli psy, bola výška nemajetkovej ujmy 80-tisíc eur.
Advokátovi Romanovi Kvasnicovi sa zdá suma, ktorú má poslanec platiť, „mimoriadne vysoká“. „Nie je predsa možné, aby bol život vo finančnom vyjadrení nižšie hodnotený pri náhradách nemajetkovej ujmy ako prípadnej urážky sudcov, politikov a občanov,“ povedal Pravde Kvasnica. Podľa neho je preto nevyhnutné prijať právny predpis, ktorý by jasne stanovil spôsob výpočtu náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy.
Kollár je v rovnakej pozícii
Baránik nie je jediný, ktorý má za svoje výroky zaplatiť. V podobnej situácii je aj poslanec Boris Kollár zo Sme rodina, ktorý tiež čelí žalobe za 200-tisíc eur zo strany inej sudkyne. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s výrokmi poslancov na pôde parlamentu, za ktoré sú žalovaní, vysporiadajú odvolacie súdy, prípadne aj Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Je totiž časť právnikov, ktorí hovoria, že poslanci majú naďalej imunitu na výroky prednesené v parlamente. „Som presvedčený, že súčasný právny stav je taký, že nie je možné odsúdiť poslanca ani v občianskoprávnom konaní, lebo disponuje výrokovou imunitou,“ tvrdí právnik a poslanec Smeru Miroslav Číž. Podľa neho by poslanec mal byť riešený v rámci disciplinárnej právomoci parlamentu. Ďalší poslanec vládnej koalície, ktorý nechcel byť menovaný a roky sa venuje právu, uviedol, že si vôbec nie je istý, či je možné poslanca žalovať v civilnom konaní za výroky vyslovené v Národnej rade.
Ústavný právnik Eduard Bárány si myslí, že v prípade Baránika je „súd toho názoru, že poslanec nemá súkromnoprávnu imunitu, a teda môže byť žalovaný za to, čo hovoril v parlamente“. Aj podľa advokáta Kvasnicu „niet žiadnych pochybností, že poslanec nesie prípadnú zodpovednosť za výroky vo vzťahu k ochrane tretích osôb“.