Budúcnosť Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zaradené do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, zostáva na Slovensku stále nejasná. Výbor UNESCO opäť žiada od Slovenska, aby splnilo všetky svoje záväzky pri ochrane tejto lokality, pričom čas mu tentokrát dalo do 1. decembra 2019. Ako uviedla riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) Miroslava Plassmann, Slovensko už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v deklarovaných hraniciach. Štát totiž nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy. „Štát by mal urobiť všetko preto, aby sa lokalitu UNESCO podarilo zachrániť. Ešte stále máme šancu zastaviť ťažbu dreva, ktorá momentálne ohrozuje najvzácnejšie časti územia,“ zdôraznila Plassmann.
Výbor Svetového dedičstva UNESCO na svojom zasadnutí v Bahrajne schválil v utorok uznesenie k nedostatočnej ochrane slovenskej časti bukových pralesov. Výbor síce ocenil čiastočný posun v riešení nepriaznivej situácie v slovenskej časti lokality, no s obavou konštatoval, že lokalita stále nie je dostatočne chránená a v niektorých častiach ochranného pásma ťažia drevo. Výbor žiada od Slovenska urýchlenie procesu spresnenia hraníc, zabezpečenie právnej ochrany pred ťažbou a pokračovanie vo vyjednávaní s vlastníkmi. „V dôsledku absencie legislatívnej ochrany táto lokalita naďalej nespĺňa požiadavky UNESCO,“ zdôraznil výbor.
Dôležité je zabezpečenie najvyššieho stupňa ochrany lokality
Nominačný projekt v slovenskej žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007 uvádza, že Slovensko bude prísne chrániť 5 766,4 hektára bukových pralesov na svojom území. Podľa ochranárov však až 67 percent z tejto výmery nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt. Na zabezpečenie ochrany ministerstvo životného prostredia (MŽP) navrhuje vytvorenie troch nových rezervácií s najvyšším, bezzásahovým stupňom ochrany, nevyhnutné je však dohodnúť sa s majiteľmi lesov na kompenzáciách za obmedzenie ich hospodárskej činnosti. „Zabezpečenie najvyššieho stupňa ochrany lokality je nesmierne dôležité,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos. Podčiarkol pritom nevyhnutnosť spoločného nadrezortného prístupu. Najdôležitejšiu výzvu podľa Sólymosa predstavuje spresnenie hraníc lokality, čo umožní posilniť a zefektívniť ochranu tejto prírodnej pamiatky. Podľa Sólymosa za posledný rok sa uskutočnili desiatky rokovaní s majiteľmi pozemkov, štátnych aj neštátnych.
WWF Slovensko považuje za dôležité, že Výbor Svetového dedičstva vo svojom rozhodnutí kladie dôraz na deklarované záväzky Slovenska, v rámci ktorých sľúbilo zabezpečenie ochrany v troch rezerváciách. Zatiaľ dosiahlo dohodu len v jednej z nich, no napriek tomu jej návrh ešte stále nepredložilo na rokovanie vlády. „Proces vyhlasovania rezervácií by sa mal urýchliť a riešiť komplexne so všetkými zainteresovanými skupinami a rezortmi na celom území lokality,“ uviedla Plassmann s tým, že bezzásahovú zónu na štátnych pozemkoch môže štát vyhlásiť prakticky ihneď.
Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané.
Karpatské bukové pralesy na zozname UNESCO
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri – Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.