„Jún ako celok skončil na väčšine Slovenska teplotne silne nadnormálny, a to aj napriek tomu, že sa v jeho závere vyskytli dve ochladenia. Teplotné odchýlky dosiahli plus dva až tri stupne Celzia oproti normálu v rokoch 1961–1990. V Hurbanove mal tohtoročný jún odchýlku plus 2,6 stupňa Celzia od dlhodobého priemeru 1901–2000,“ uviedol klimatológ Pavel Matejovič.
„Teplé počasie v júni spôsobil mohutnejší hrebeň azorskej anticyklóny, teda tlakovej výše, ktorý sa vysúval cez Britské ostrovy dovnútra európskeho kontinentu, v dôsledku čoho jednotlivé frontálne systémy z Atlantiku postupovali severnejšou dráhou. Vo vyšších vrstvách ovzdušia sa zároveň nad strednou Európou udržiavala výšková tlaková níž, s ktorou boli spojené aj výdatnejšie zrážky búrkového charakteru. Zrážky však boli priestorovo veľmi nerovnomerne rozložené, pričom na viacerých miestach pretrváva sucho, ktoré Slovensko postihuje už od jari,“ doplnil klimatológ.
Silné ochladenie na prelome júna a júla
Silné búrky napríklad postihli Bratislavu 6. júna, pričom prudké prívalové dažde doslova zaplavili ulice hlavného mesta. Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a priestore je však typickým sprievodným znakom prebiehajúcej klimatickej zmeny.
Ďalším výrazným poveternostným javom v nedávnych dňoch bolo silné ochladenie na prelome júna a júla. Nočné teploty klesali v tomto čase tak nízko, že Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) dokonca vydal výstrahu prvého stupňa pred prízemnými nočnými mrazmi. Podľa údajov SHMÚ klesla teplota v Kuchyni na Záhorí 1. júla nadránom na šesť stupňov, v Lieseku na Orave na štyri stupne. Na Štrbskom plese či v Starej Lesnej namerali 2. júla iba dva stupne, na Lomnickom štíte sa od 30. júna do 3. júla držala teplota pod bodom mrazu, pričom klesala až k hranici mínus päť stupňov Celzia.
„Na prelome júna a júla k nám prenikol z vysokých zemepisných šírok studený a suchý vzduch. Pri takýchto situáciách, ak sa v noci zmenší oblačnosť a utíši vietor, sa môže ojedinele vyskytnúť aj v lete slabý prízemný mráz. Je to viac pravdepodobné v horských kotlinách. Vpád studeného vzduchu z oblasti Arktídy nie je v lete mimoriadny jav,“ vysvetlil Matejovič.
Vlna horúčav v nasledujúcich dňoch nehrozí
V nasledujúcich dňoch však už podobný scenár nehrozí, pretože podľa aktuálnych predpovedí bude vládnuť teplé počasie. Cez víkend by sa vplyvom oblačnosti, prípadných prehánok a tiež vďaka severnému vetru mali teploty pohybovať pod hranicou 30 stupňov Celzia. Začiatkom budúceho týždňa môžu vystúpiť aj vyššie. V najbližšom období to však nevyzerá ani na vlnu horúčav, pričom aj tento pojem majú meteorológovia presne zadefinovaný. Pri vlne horúčav musí teplota počas piatich dní za sebou vystúpiť nad 30 stupňov a musí dosiahnuť aspoň raz aj hranicu 35 stupňov.
„V tejto chvíli sa ešte nedá povedať, ako vysoko vystúpia maximálne teploty, v ďalších dňoch to budú prognostické modely spresňovať,“ dodal klimatológ.
Dlhodobé prognózy sú problematické
Najmä v letných mesiacoch sú procesy v atmosfére veľmi dynamické a presná predpoveď na dlhšie časové obdobie sa vytvára ťažko. Už vôbec sa potom nedá veriť „zaručeným správam“ typu „čaká nás najteplejšie leto za posledných 100 rokov“, ktoré sa pravidelne objavujú. Väčšinou ide o senzácie, ktorým odborníci neprikladajú nijakú váhu.
"Dlhodobé prognózy sa nedajú robiť s takou presnosťou, aby sa mohlo povedať, že nejaké leto bude najteplejšie za 100 rokov a podobne. Jún už čiastočne naznačil, aké toto leto bude. S veľkou pravdepodobnosťou sa skončí ako teplotne nadnormálne. Aj júl by sa mal skončiť ako teplotne nadnormálny s teplotnou odchýlkou okolo plus dva stupne Celzia od dlhodobého priemeru. Teplé počasie však zrejme bude prerušované občasnými vpádmi chladnejšieho vzduchu od severozápadu.
Rekordy zrejme padať nebudú
Júl a ani leto ako celok zrejme nebudú patriť medzi rekordne teplé. Doterajší priebeh leta bol síce teplý, ale v posledných dvoch desaťročiach sa vyskytli letá, keď bolo ešte teplejšie," povedal Matejovič.