Minister Gál vidí už len dve možnosti – odpustenie dlhov cez exekučnú amnestiu alebo zastavenie starých exekúcií. „Prikláňam sa k tomu, aby bolo len zastavenie exekúcií,“ vyhlásil Gál. Podľa neho by to znamenalo zastavenie a skončenie úplne všetkých exekúcií starších ako päť rokov. „Každý veriteľ by mohol mať možnosť pokračovať, ale už s novým podaním exekúcie. Zabezpečovacie práva by im ostali. Pohľadávka zostáva, len tí ľudia nebudú exekvovaní,“ spresnil svoju predstavu minister a doplnil, že odmenu pre exekútora by zaplatil štát.
Ku koncu marca eviduje Slovenská komora exekútorov viac ako 3 milióny exekúcií. Z toho je takmer 650-tisíc zabezpečených a reálne sa vymáhajú. V prípade takmer 300-tisíc exekúcií už bol podaný návrh na ich zastavenie. Medzi najväčších veriteľov patrí Sociálna poisťovňa. Ku koncu mája evidovala viac ako 375-tisíc exekúcií, v celkovej sume vyše 255 miliónov eur. Exekúcií starších ako 5 rokov má Sociálna poisťovňa viac ako 222-tisíc.
Ďalšími veriteľmi sú zdravotné poisťovne, banky, telekomunikační operátori i viaceré štátne inštitúcie. Ku koncu minulého roka čelilo exekúcii na Slovensku približne 970-tisíc fyzických osôb, z ktorých však vyše 250-tisíc riešilo tri a viac exekúcií. Rekordérom je človek so 144 exekúciami.
Prezident komory exekútorov Miroslav Paller upozorňuje, že exekučná amnestia ako spôsob odpustenia celého dlhu alebo jeho časti by mal výrazne negatívny dopad na vymožiteľnosť práva a pravdepodobne by amnestia priniesla výraznú frustráciu veľkej väčšiny obyvateľstva, ktorá zodpovedne a poctivo pristupuje k vlastným záväzkom a spláca ich. Títo ľudia by sa prostredníctvom verejných financií vyskladali na splatenie dlhov tým, ktorí si ich neplatia.
Gálov návrh zastavenia starých exekúcií považuje Paller za schodnejší ako amnestiu. „Tento systém by reálne odbremenil súdy i súdnych exekútorov a mentálny dopad na obyvateľstvo by bol neporovnateľne menej škodlivý ako v prípade odpúšťania dlhov či ich častí,“ domnieva sa Paller.
Keďže podoba Gálovho konceptu sa ešte stále môže meniť a musia sa k nemu vyjadriť aj koaliční partneri, náklady minister zatiaľ len odhaduje. „Má to dosť veľký dopad na rozpočet. Nie je to jednoduchá téma aj z toho hľadiska, že koľko vlastne tých exekúcií máme takých, ktoré by sme mali zastavovať,“ vysvetlil Gál s tým, že odhad ich počtu je na úrovni jedného milióna a štát by to stálo niekoľko desiatok miliónov eur. Minister financií Peter Kažimír uviedol, že otázka celkových nákladov štátu na zastavenie exekúcií zatiaľ nie je aktuálna. „Ešte sme nedošli k otázke finančného krytia,“ povedal Kažimír.
Druhou možnosťou podľa Gála je, že po zastavení starých exekúcií by sa pokračovalo aj exekučnou amnestiou. Tomuto spôsobu však veľké šance nedáva. „Ľudia by zaplatili časť dlžnej sumy a na ostatné by predovšetkým inštitúcie štátnej a verejnej moci už nemali nárok. Toto však nie je riešenie, lebo tí ľudia majú rôzne exekúcie, nielen voči verejnej sfére. A vyhlásiť amnestie aj na súkromnú sféru by bolo aj z ústavného hľadiska dosť odvážne,“ domnieva sa Gál.
Riaditeľ inkasnej spoločnosti Intrum Martin Musil pripomína, že dlžníkom spoliehajúcim sa na amnestiu musia často vysvetľovať, že nemôžu prestať splácať svoje záväzky, pretože by si tým len uškodili. Nový návrh zastavenia exekúcií oproti predchádzajúcim plánom s amnestiou sa mu však zdá prijateľnejší. „Má to o niečo väčšiu logiku. Vo všeobecnosti mi neprídu nejaké plošné amnestie najšťastnejším riešením, pretože to vôbec nerieši príčinu,“ myslí si Musil.
Minister by chcel, aby po zastavení exekúcií ľudia využili inštitút osobného bankrotu, ktorý podľa neho funguje dobre. Aj exekútorská komora osobné bankroty považuje za lepšie, spravodlivejšie a efektívnejšie riešenie než exekučnú amnestiu.
Paller však upozorňuje, že tu by Gál mohol naraziť na problém. „Aby inštitút osobného bankrotu v budúcnosti mohli ľudia využiť, jednou z podmienok je, že sa voči nim vedie aspoň jedno exekučné konanie. V prípade zastavenia všetkých exekučných konaní by sa nedal využiť,“ uzatvára Paller.
Osobné bankroty sa stali dostupnejšími od marca 2017, keď vstúpila do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Využitie bankrotov už na konci minulého roku predčilo očakávania ministerstva. Celým procesom oddlženia sprevádza dlžníkov Centrum právnej pomoci. Proces vybavenia osobného bankrotu trvá niekoľko mesiacov v závislosti od majetku či skladby dlhov a stojí 500 eur. Tie uhradí Centrum a žiadateľ ich musí v priebehu troch rokov splatiť. Nárok na bankrot bol doteraz priznaný 14 600 osobám spomedzi 17-tisíc žiadateľov.