Bývala šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková tvrdí, že sociálne zariadenia si inštitúcie pohadzujú ako horúci zemiak, a nikto nie je komplexne zodpovedný za to, ako to v skutočnosti v zariadení funguje.
„Systém v sociálnych zariadeniach je nastavený tak, že naväzuje na financie a kontrolu ich míňania, ale nie na podmienky, ako sa ošetrovateľská starostlivosť poskytuje,“ povedala Dobrotková. Sociálne zariadenia si inštitúcie podľa nej pohadzujú medzi sebou a nikto nie je za ne komplexne zodpovedný. Stravu a hygienu kontrolujú hygienici, zdravotnícke výkony Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, finančné dotácie sleduje ten, kto ich poskytol, teda ministerstvo práce a samosprávne kraje.
Garantom ošetrovateľstva v zariadení je podľa nej sestra s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Ale ani ona nemôže rozhodnúť o žiadnej liečbe. Musí sa riadiť tým, čo je napísané v prepúšťacej správe alebo tým, čo pacientovi predpísali odborní lekári. Sociálne zariadenia majú väčšinou zazmluvneného všeobecného lekára, ktorý ich pravidelne navštevuje a rieši zdravotný stav klientov.
Kauza zariadenia Iris je podľa nej mementom, zodpovedné orgány by sa mali nad tým zamyslieť, pretože v budúcnosti nie je vylúčené, že sa takéto niečo môže zopakovať.
Obvinení zostávajú vo väzbe
Klientom súkromného zariadenia niektorí zamestnanci mali podávať psychiatrické lieky, antibiotiká a injekcie bez kvalifikácie. Malo ísť údajne o kuchára Ivana B., ktorý tam mal pôsobiť ako doktor, a upratovačku Vanessu P., ktorá mala vystupovať ako ošetrovateľka. V prípade chybnej manipulácie môžu tieto liečivá spôsobiť človeku smrť. V zariadení minulý týždeň zasahovala polícia. Oboch zamestnancov obvinili a zobrali do väzby. V piatok rozhodol sudca Okresného súdu v Bratislava I o útekovej väzbe. "Obaja obvinení, ako aj prokurátor, podali proti rozhodnutiu o vzatí do väzby sťažnosti, o ktorých bude po doručení veci rozhodovať Krajský súd v Bratislave,“ povedal hovorca krajského súdu Pavol Adamčiak. Zariadenie je dnes zatvorené a dvadsaťštyri seniorov už presťahovali. Postaral sa o to Bratislavský samosprávny kraj.
Úrad pre dohľad dostal tri podnety
Ministerstvo práce priznalo, že v zariadení od februára do apríla tohto roka vykonávalo inšpekciu. Išlo však o kontrolu efektívneho využívania peňazí, pretože Irisu v roku 2016 pridelil dotáciu 107-tisíc eur. Hovorca rezortu Michal Stuška uviedol, že výsledkom bolo začatie správneho konania. „Požadujem vrátenie 70-tisíc eur pre porušenie finančnej disciplíny,“ povedal s tým, že hodnotenie ošetrovateľských výkonov nie je ich úlohou, ale postupujú ho Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„Rovnako to bolo aj v prípade informácií o zariadení neziskovej organizácie Iris. Preto aj v apríli 2018 odstúpilo ministerstvo práce na priame vybavenie úradu podanie, ktoré poukazovalo na praktiky pri poskytovaní liekov a injekcií,“ povedal Stuška.
Je podľa neho poľutovaniahodné, že vôbec prišlo k takémuto konaniu. Hovorca ďalej uviedol, že žiaden zákon nedokáže zabrániť tomu, aby nejaká osoba spáchala trestný čin.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uvádza, že na súkromné zariadenie dostal celkovo tri podnety. Hovorkyňa Andrea Pivarčiová uviedla, že jeden z nich bol anonymný, jeden bol postúpený z ministerstva práce a jeden z Národného inšpektorátu práce v Košiciach. „Tieto podania neobsahovali základné údaje, a to mená klientov, ktorým mala byť nesprávne poskytnutá ošetrovateľská starostlivosť, ako aj dohliadané obdobie. Podania obsahovali iba všeobecné informácie,“ povedala Pivarčiová.
Podávateľov podnetov preto úrad následne kontaktoval so žiadosťou o doplnenie potrebných informácií a takisto ich usmernil, ako majú postupovať pri podávaní podnetu. „Napriek telefonickému prísľubu a emailovej komunikácií nás do dnešného dňa v tejto veci nikto nekontaktoval a nebol nám doručený žiadny ďalší podnet,“ povedala s tým, že na základe predchádzajúcich údajov a súčasných medializovaných informácií dohľad úrad vykoná.
Bratislavská župa sa vyjadrila, že dotácie neziskovej organizácii Iris neposkytli. V prípade tohto zariadenia sú len orgánom, ktorý je povinný zapísať ho po splnení zákonných podmienok do registra, čo aj v roku 2015 urobil.
Bez peňazí od štátu také služby nemôžu fungovať
Dobrotková celú kauzu vníma tak, že zariadenie zápasilo s financiami. „Kvalifikovaní ľudia odišli, zostalí tí, ktorí to žiaľ robia tak, ako by to robiť nemali. Je nemysliteľné, aby niekto podával injekcie a nebol ani zďaleka zdravotníkom. Nerobí to dobrý obraz o poskytovaní sociálnych služieb a takýto poskytovateľ by nemal byť,“ poznamenala s tým, že dopredu to žiadna inštitúcia nevie odhaliť.
Už to, že minulý rok zariadenie nedostalo dotáciu, bol podľa nej dôvod na zákonné ukončenie prevádzky. Bez finančných príspevkov štátu také služby totiž nemôžu fungovať ďalej. „Neviem, prečo manažéri neurobili normálne rozhodnutie, ako zákon o sociálnych službách ukladá,“ hovorí Dobrotková s tým, že preto by malo byť brané na zodpovednosť aj vedenie neziskovej organizácie, či už štatutárny orgán, správna, alebo dozorná rada.
Financovanie takýchto zariadení je podľa nej komplikované. „To čo, nedostaneme od štátu alebo samosprávy, ten zostatok nákladov zaplatí klient,“ vysvetľuje. Ak manažment zariadenia zle nastaví cenotvorbu a snaží sa nalákať klientov na nižšiu cenu, potom je to taká vzostupná špirála. Niekde ušetriť musí a napríklad za menší príjem môže zaplatiť menej odborných zamestnancov. „Ležiaceho klienta treba polohovať, hydratovať, štyri a viackrát prebaľovať, treba ho vykladať, zabezpečovať podľa zákona riadnu ošetrovateľskú starostlivosť,“ vysvetľuje. Dnes je situácia podľa nej taká, že pod tisíc eur nemôže súkromné zariadenie pre seniorov normálne fungovať bez toho, aby poskytovalo služby kvalitne a zodpovedne.