V čom vidíte najväčší problém ministerského návrhu?
Nesúhlasíme s tým preto, že dôjde k zníženiu kvality zdravotnej starostlivosti pacientov a k ohrozeniu ich bezpečnosti. Sestry nemožno nahradiť zdravotníckym asistentom, pretože sú pilierom zdravotníctva a ide o iné povolanie s iným vzdelaním. Sestry majú za sebou 4 600 hodín odbornej prípravy, asistenti 2 170. Asistent má vo svojich kompetenciách uspokojovanie najmä biologických potrieb pacienta, teda kŕmenie, hygienickú starostlivosť, polohovanie, preväzy rán či prácu s dokumentáciou. Tieto činnosti robí samostatne, alebo v spolupráci so sestrou na základe ordinácií lekára. Naopak, sestry vykonávajú ošetrovateľské činnosti, ktoré sú zamerané nielen na biologické, ale aj psychické, sociálne a spirituálne potreby. Zároveň samostatne posudzujú stav pacienta, stanovujú tzv. sesterské diagnózy – napríklad porucha vylučovania, strach, nácvik sebaobslužných činností, nedostatok tekutín či krvácanie. Navrhujú tiež potrebné zásahy.
Aké riziká môže priniesť nahradenie sestier?
Vymenované činnosti nemôže a nevie robiť asistent, nakoľko nemá na to vzdelanie a sestry za to, čo urobia, nesú aj zodpovednosť. Myslieť si teda, že asistent nahradí sestru je veľkým rizikom. Ak by mal asistent na starosti pacientov, nemohol by robiť v plnom rozsahu ošetrovateľské činnosti a to by znamenalo viac zaťažovať lekárov posudzovaním stavu pacienta, viac kontroly zo strany lekárov, alebo sestier, čo nie je efektívne.
Koľko pacientov by mala jedna sestra zvládnuť?
Existujú metodiky na stanovenie týchto počtov tak, aby ani zdravotníci neboli preťažovaní, lebo to vedie k postupnému vyhoreniu ľudí. Napríklad na oddelení ARO má mať pri anestézii jedna sestra na starosti jedného pacienta, na jednotkách intenzívnej starostlivosti, napríklad interné, chirurgia, neurológia alebo koronárne jednotky, by mala mať jedna sestra na starosti max 1,5 pacienta, na oddeleniach, chirurgických odborov- chirurgia, ortopédia, gynekológia, urológia, ORL, je to v priemere 9 až 10 pacientov na jednu sestru. Oddelenia ako interné, kožné, alebo očné rátajú s jednou sestrou na maximálne 15 pacientov, pričom je stanovený aj počet asistentov a sanitárov.
Dokážu nemocnice tieto normatívy plniť?
Realita je taká, že sestry a ostatní zdravotníci chýbajú, preto sú zdravotníci preťažovaní a pacient nedostane kvalitnú starostlivosť. Napríklad, ak má sestra na starosti na oddeleniach pooperačnej starostlivosti viac pacientov, než je to prípustné, môže dôjsť k neskorému zisteniu, že pacient, krváca z operačnej rany, alebo má vnútorné krvácanie a to môže mať fatálne následky. Môže sa tiež stať, že sestry u dieťaťa nepostrehnú vysokú hladinu cukru, prístroje nie sú spoľahlivé a dieťatko neprežije, ak zásah príde neskoro. Sú to veľmi vážne pochybenia, za ktoré nesú zodpovednosť v prvom rade nemocnice.
Doplnenie sestier zdravotníckymi asistentami však odmietate. Ako by sa teda dal nedostatok sestier riešiť?
Nedostatok sestier sme mali začať riešiť minimálne pred 10 rokmi, kedy sme na to upozorňovali a stále upozorňujeme, avšak personálna politika tu neexistuje. Teraz sa hasí to, čo je najakútnejšie- Onkologický ústav, bratislavské nemocnice, ale v podstate všetky nemocnice hlásia nedostatok, a to nielen sestier. Prvým krokom by malo byť zo strany manažmentov zdravotníckych zariadení začať si vážiť svojich zamestnancov a vytvárať im dobré pracovné prostredie, inak si ich neudržia a noví im neprídu. Základné motivačné prvky by mal poznať každý dobrý manažér, ibaže my tých dobrých manažérov v zdravotníctve máme veľmi málo.
Dal by sa návrh ministerstva upraviť tak, aby bol pre prax prijateľný?
My navrhujeme, aby počty sestier boli stanovené podľa uznávanej metodiky, nie strieľané z brucha. Navrhujeme, aby sestry mali dostatok personálu, teda zdravotníckych asistentov a sanitárov, lebo inak sa nedá poskytovať starostlivosť v ošetrovateľstve kvalitne. Chceme zabrániť tomu, že asistenti budú zaraďovaní ako sanitári, aby sa ušetrilo . Lebo potom ani asistenti nemajú motiváciu pracovať v zdravotníctve, ak sa od nich očakáva, že budú robiť všetko- sanitára, aj asistenta a za menej peňazí. Jednotlivé povolania a kompetencie sa nemôžu zamieňať a každý môže robiť iba to, na čo má vzdelanie a oprávnenie. Plat je motivácia, nie premenovanie povolania zdravotníckeho asistenta na „ praktickú sestru“. Roky sa snažíme budovať ošetrovateľské tímy, lebo sestry nie sú schopné naďalej samé pokryť všetky nároky na starostlivosť. Pracovné tempo je vysoké, všetky nemocnice sa snažia poskytovať iba akútnu starostlivosť, pričom pacient je v nemocnici krátko. Pacienti sa rýchlo menia, prijímajú, diagnostikujú, operujú, prepúšťajú, to všetko je veľmi náročné na dobré fungovanie všetkých zdravotníckych činností.
Čo je pre sestru najväčšou motiváciou?
Podľa našich prieskumov ide najmä o celkové zlepšenie pracovných podmienok sestier. Dnes je veľa pacientov na jednu sestru v službe, zle organizovaná práca, nedostatok zdravotníckeho materiálu pre prácu, nekompetentné vedenie kolektívov. Sestry tiež trápi nedostatok osobných ochranných pracovných prostriedkov, nedostatok odpočinku, veľa nadčasovej práce či nedostatok pomocného personálu, teda zdravotníckych asistentov, sanitárov a opatrovateľov. Sestry by tiež vedelo motivovať zvýšenie miezd. Treba tiež podporovať zamestnávanie sestier, flexibilnými možnosťami práce, napríklad prácou na dohody či znížené pracovné úväzky. Pomohlo by aj zjednodušenie vedenia ošetrovateľskej dokumentácie Potrebné by bolo zavedenie kreditového príplatku v súvislosti s povinnosťou sústavného vzdelávania či zadefinovanie kompetencií sestier s rozdielnym stupňom vzdelania