Rezort zahraničných vecí spolu s ministerstvom práce v stredu predložili na rokovanie vlády materiál s názvom Komplexný postup pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko. V desiatich opatreniach načrtli, ako chcú domov prilákať Slovákov žijúcich za hranicami. „Ide predovšetkým o zmeny vo forme zvyšovania ich informovanosti,“ vysvetlilo ministerstvo zahraničných vecí v dokumente.
Nakoniec kabinet debatu o tomto bode prerušil. „Stotožnili sme sa s tým, že je dôležité, aby sa do návrhu zakomponovali aj opatrenia rezortu hospodárstva, dopravy a rezortu školstva,“ vysvetlil minister práce Ján Richter (Smer). Zamerať sa chce najmä na výstavbu sociálnych bytov. „Ak sa majú vrátiť, musia sa vrátiť tak, aby sme vedeli primerane poskytnúť byt,“ zdôraznil Richter.
Za druhú prioritu minister označil mzdovú politiku. „Asi by sme sa klamali, keby sme tvrdili, že do zahraničia sa chodí preto, že sa tam zarába taká istá mzda ako na Slovensku,“ skonštatoval Richter. Vláda by sa mala k téme opäť vrátiť po prázdninách v septembri. Na opatreniach sa okrem ministerstiev a štátnych inštitúcií majú podieľať ak zástupcovia zamestnávateľov.
Podľa Štatistického úradu v poslednom štvrťroku 2017 pracovalo krátkodobo v zahraničí 149,8 tisíca ľudí. Prevládajú pracovníci v stavebníctve (38,7 tisíca osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (35,3 tisíca osôb) a v priemysle (32,1 tisíca osôb). Najviac Slovákov v súčasnosti pracuje v Rakúsku (55,6 tisíca) a v Česku (35,1 tisíca). Pracovať v zahraničí je pre Slovákov motivačné najmä pre vyšší plat. „Avšak vzhľadom na dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, spojenú s rastom domácich miezd, sa návrat Slovákov žijúcich v zahraničí stáva reálnejším,“ tvrdí sa v dokumente. Záujem o návrat sa podľa neho zintenzívnil najmä v čase rozhodnutia o odchode Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie.
Čo sa týka zvýšenej informovanosti, táto úloha zostala na ministerstve práce. To má do konca septembra vypracovať materiál, ktorý bude obsahovať základné informácie o sociálnej situácii na Slovensku, užitočné rady v prípade návratu krajanov do vlasti. Úlohou rezortu bude tiež sprístupňovať a aktualizovať na webových stránkach prehľad o voľných pracovných miestach.
Diplomacia má na starosti propagáciu údajov o trhu práce na internetových stránkach a na sociálnych sieťach zastupiteľských úradov a generálnych konzulátov v zahraničí. Bude tiež poskytovať podrobné informácie k Podpornej schéme na návrat odborníkov zo zahraničia. Ide o projekt v gescii ministerstva školstva, ktorým sa štát už tri roky snaží pritiahnuť domov odborníkov a absolventov zahraničných škôl prostredníctvom finančných odmien. Ročne je naň vyčlenených 1 milión eur.
„V roku 2017 sa vďaka tomu celkovo vrátilo päť osôb, z toho dvaja mladí odborníci a traja experti. Tento rok sa zatiaľ vrátilo sedem odborníkov, z toho traja mladí odborníci a štyria experti,“ spresnilo tlačové oddelenie školského rezortu. Finančná podpora pre mladého človeka sa pohybuje okolo sumy 10 000 eur, odborník s viac ako 10-ročnou praxou môže dostať 50-tisíc eur.
„Z celkového počtu 20 jednotlivcov, ktorí prišli na Slovensko od začiatku fungovania Podpornej schémy v roku 2015, možno konštatovať, že 14 z nich obsadilo pozície na verejných vysokých školách, pričom išlo o pedagogické a výskumné pozície,“ doplnil tlačový odbor. Ďalší dvaja pracujú ako vedeckí pracovníci v Slovenskej akadémii vied a štyria ako ekonomickí analytici v orgánoch štátnej správy.
Slováci žijúci v zahraničí snahu ministerstiev vnímajú pozitívne, no opatrenia považujú za nedostatočné. „K návratu by ma presvedčila úplná zmena systému, rast platov a prísnejšie zákony, ktoré budú viac chrániť zamestnancov,“ reagovala Petra zo Žiliny, žijúca v Anglicku. „Muselo by byť viac možností kde sa zamestnať a hlavne vidieť, ako môžem v práci rásť,“ dodala mladá žena, ktorá pracuje ako sekretárka v právnickej firme. Návrat v najbližších rokoch neplánuje. Do zahraničia odišla najmä pre nízky zárobok. Už desať rokov pracuje v Rakúsku fyzioterapeutka Jana. Tvrdí, že sa domov neplánuje vrátiť. „Mám prácu, ktorá ma baví, výborných kolegov, partnera a dospelého syna,“ vysvetlila Jana.
Naopak, Mária z Bratislavy by rada po dvanástich rokoch života v írskom Dubline zakotvila doma. „Tým, že žijete vonku, môžete porovnávať napríklad sociálne systémy, a Slovensko ho má výborne prepracovaný. Nie všade je materská dovolenka v takom rozsahu ako u nás, či vyplácanie nemocenských dávok nie je zanedbateľné, aj keď si to mnohí neuvedomujú,“ vymenovala Mária.
Od návratu ju však odrádzajú nízke mzdy či slabá vymožiteľnosť práva. „Súdy trvajú dlho a človek sa len ťažko domôže práva, aj keď má pravdu,“ mieni riaditeľka Vzdelávacieho centra v Dubline, kde sa učia deti Slovákov, ktorí prišli do Írska za prácou.
Prekáža jej tiež, že slovenskí politici si málo všímajú potreby ľudí. „V Írsku majú poslanci vo svojich volebných okrskoch kancelárie, ktoré sú otvorené pre verejnosť dva dni v týždni. Bežný občan sa tak môže na poslanca kedykoľvek obrátiť,“ priblížila Mária, ktorá poukázala aj na zdĺhavý proces uznávania zahraničných dokladov o vzdelaní na Slovensku.