Ako hodnotíte tohtoročnú účasť?
Mali sme ambíciu prekonať tú minuloročnú, a mám pocit, že sa nám to podarilo. Čo nás teší. Minulý rok bola účasť okolo tritisíc ľudí, tento rok asi štyritisíc.
Zmenilo sa niečo od minulého roka sa, čo sa týka práv LGBTI?
Veľa sa toho nezmenilo. Desaťročie ale počúvame niektorých politikov, že ak nie registrované partnerstvá, tak aspoň legislatívna úprava niektorých životných situácii, ale stále nikto nepredložil žiaden konkrétny návrh. Ale na ministerstve spravodlivosti sa robia nejaké návrhy, dúfame, že sa v tomto smere už niečo pohne.
Koaličná SNS sa však ostro vyhraňuje.
Koaličná SNS sa vyjadrila, že to nepodporí, takže je to prekážka. Dokonca aj najkonzervatívnejší poslanci tvrdili, že s tým nemajú problém. Snáď splnia svoje slová.
Ako vnímate postoj spoločnosti k LGBTI ľuďom za posledné roky?
Posledné roky sa sústreďujeme na to, že samotným LGBTI ľuďom vysvetľujeme, ako je dôležité žiť otvoreným životom vo svojej rodine, v práci medzi kolegami a podobne. Toto je potom skutočný dôvod, kedy mnohí ľudia zmenia svoj názor, keď osobne spozná niekoho z komunity. Ešte stále veľa ľudí na Slovensku nie je k LGBTI ľuďom otvorených. Ale, myslím si, že sa to troška mení. Vidím aj iný postoj médii, stále viac ľudí hovorí svoje príbehy, takže už to nie je taká uzavretá komunita.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová
"Od minulého roka sa nič nezmenilo v ochrane práv párov rovnakého pohlavia, a bytostne cítim ako svoju povinnosť to neustále pripomínať,“ povedala Patakyová na otázku prečo sa zúčastnila na tejto akcii.
Sexuálna orientácia je podľa nej danosť, ktorú každý dostáva pri narodení do vienka a nedá sa liečiť. Ombudsmanka kvôli tejto účasti minulý rok čelila kritike poslancov SNS. Aj tento rok ju vyzývali, aby sa vzdala funkcie a z úradu odstúpila. Patakyová im odkázala, že odstúpiť nemieni.
Teológ Ondrej Prostredník
Po minuloročnom vystúpení sa minulý rok stalo to, že mi evanjelickí biskupi zakázali učiť teológiu, a to bol ten najsilnejší kaliber, ktorý voči mne mohli použiť a už sa nič horšie nemôže stať.
Ja si myslím, že aj v evanjelickej cirkvi už mnoho ľudí začína chápať, že naše nastavenie v týchto témach sa musí posunúť k väčšej otvorenosti a že ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, nemôžeme démonizovať, označovať za hrozbu spoločnosti a že ich identitu musíme brať ako súčasť božieho stvorenia.
Dagmar Horná, predsedníčka Celoštátnej komisie Olympiády ľudských práv
Na túto akciu chodím každoročne, pretože som ľudskoprávna harcovníčka. Považujem to za absolútnu samozrejmosť, aby som tu každý rok bola. Som tu so svojimi študentmi a kolegami či už z akademickej pôdy alebo z mimovládneho sektora. Dodržiavanie práv týchto menšín vnímam dosť s horkosťou, pretože mám rada svoju krajinu a zároveň mám na ňu veľmi ťažké srdce.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Osobne považujem za dosť veľkú nehoráznosť, že v 21. storočí pri existencii všetkých vnútroštátnych a medzinárodných ľudsko-právnych záväzkov, ktoré má Slovenská republika, že sa správa ako macocha, dokonca ako nerozumná macocha, ktorá nepozná svoju vlastnú históriu. Mnohých nehoráznosti sa táto krajina dopustila už v minulosti. Mala by sa správať ako demokratická krajina.
Objektívne povedané, že táto krajina nie je konzervatívna, respektíve nemáme na to dôkazy. Nerobíme si systematické hĺbkové výskumy o tom, či si vlastne ľudia myslia, ako čo vnímajú ako by sa zmenili postoje, keby, napríklad, rodičia zistili, že ich dieťa je LGBTI plus, alebo že ich výborný kaderník je gej, alebo učiteľka, ktorú zbožňuje ich dieťa je lesba atď. Tieto výskumy my nemáme.
Peter z Bratislavy
„Chcem podporiť LGBTI komunitu, preto som prišiel na pochod. Myslím si, že sú diskriminovaní v našej spoločnosti, preto sa im tu musí hrozne žiť a je to nespravodlivé. Som za to, aby mali manželstva tak, ako sú medzi mužmi a ženami.“
Lenka z Bratislavy
„Myslíme si, že tolerancia a sloboda sú základné hodnoty, ktoré by sa v našej spoločnosti mali dodržiavať. Máme veľa priateľov, ktorí žijú v páre s rovnakým pohlavím a sú to ľudia úplne v pohode a myslíme si, že dnes je ten deň, kedy by sme ich mali verejne podporiť. To, že nie sú u nás ešte registrované partnerstva, to hovorí o našej spoločnosti. Pre mňa osobne to je problém a malo by sa to napraviť v zákone. To, že to ešte nie je, je vinou politikov, ktorí to nedokážu presadiť v parlamente. “
Andrej pricestoval do Bratislavy z iného mesta (nechcel povedať odkiaľ)
„Som tu prvýkrát a bol som zvedavý, ako to prebieha. Keby mali registrované partnerstva, neprekážalo by mi to. Presadiť to nechcú politici, asi sa boja slovenskej spoločnosti.“
