Lesníci prestrelili, keď hľadali vinníka povodne v Tatrách

, 25.07.2018 12:00
SR Vysoké Tatry, povodne, prívalové dažde,
Vysoké Tatry zasiahli silné prívalové dažde. Snímka je zo Starej Lesnej. Autor: ,

Dažďová smršť, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami, spustila aj slovnú prívalovú vlnu. Lesníci okamžite našli vinníka a prstom ukázali na bezzásahové územia, ktoré vraj nie sú schopné extrémne množstvá vody zadržať. Ich argument ostro narazil na ochranárov, vodohospodárov aj ministerstvo životného prostredia. Lesníkom odkazujú, že ich vyjadrenia sú ničím nepodložené nezmysly.

Silné prívalové dažde zasiahli Vysoké Tatry minulý týždeň. V okrese Poprad vyhlásili mimoriadnu situáciu, hasiči evakuovali ľudí z domov, chát aj z jedného hotela v Starej Lesnej, vylievali sa potoky. Voda poškodila viaceré mosty aj turistické chodníky.

„Po minulotýždňových prívalových dažďoch stále platí vo Vysokých Tatrách osobitný režim. Naši kolegovia (zo Štátnych lesov TANAP-u, pozn. red.) pokračujú v mapovaní škôd na turistických chodníkoch. Prekážky priebežne odstraňujú tak, aby sa turisti mohli čo najskôr vydať opäť po svojich obľúbených trasách na území Tatranského i Pieninského národného parku,“ informovalo včera na sociálnej sieti ministerstvo pôdohospodárstva.

Zatiaľ čo sa život v Tatrách začal postupne vracať do normálu, Slovenská lesnícka komora vydala v piatok vyhlásenie, v ktorom povodne pripísala bezzásahovým územiam. Ide o lokality s vysokým stupňom ochrany, v ktorých sa nesmie rúbať ani ťažiť kalamitné drevo. „Tieto zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútová kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu,“ tvrdia lesníci.

„Ochranármi vynútené plošné odumieranie horských lesov a znemožnenie starostlivosti o vodné toky v tomto území prináša v čase povodní smutné výsledky vo forme obrovských škôd nielen na prírodnom prostredí, ale priamo ohrozuje aj ľudské životy a spôsobuje značné materiálne škody,“ uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian.

Rozvodnený potok
		Javorinka, ktorý berie
		so...
Muž pozoruje
		rozvodnený potok Javorinka,
		ktorý...
+13Dvaja muži pozorujú
		rozvodnený potok
		Javorinka,...

Ministerstvo životného prostredia označilo vyhlásenia lesníkov za ničím nepodložené. „Mrzí nás, že kým rezort životného prostredia priamo v teréne prostredníctvom svojich vodohospodárov hľadá okamžité riešenia na nápravu situácie, niektorí lesníci zo štátnych lesov považujú nešťastnú prírodnú udalosť za správnu chvíľu kritizovať ochranársky prístup envirorezortu k lesom,“ povedal štátny tajomník zeleného ministerstva Norbert Kurilla.

Podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku je otázka, akým spôsobom sú lesy obhospodarované, v tomto prípade úplne irelevantná. Vo Vysokých Tatrách totiž v priebehu niekoľkých dní spadlo až 10 percent z celoročných zrážok a taká situácia by podľa vodohospodárov spôsobila komplikácie kdekoľvek. „V prípade enormného množstva zrážok, aké nastali minulý týždeň v oblasti Vysokých Tatier, kde spadlo vyše 250 milimetrov zrážok za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam,“ zdôraznil Pavel Virág, technickoprevád­zkový riaditeľ vodohospodárskeho podniku.

„V súčasnosti má TANAP v bezzásahovej zóne približne 40 percent územia. A dominantnú časť tvoria skaly a kosodrevina. Teda diskusia o vodozádržnej funkcii tohto územia v súvislosti s obhospodarovaním lesa mi príde irelevantná,“ podčiarkol Pavol Majko, riaditeľ správy TANAP-u.

Podľa neho je pri takom množstve zrážok, aké padli lokálne vo Vysokých Tatrách, obviňovanie bezzásahových zón absolútne nezmyselné. Problém treba vidieť v zmene klímy, ktorá sa prejavuje aj lokálnymi povodňami.

Štátna ochrana prírody prízvukuje, že živý les, najmä v kombinácii s porastom machu, má výrazne vyššiu vodozádržnú funkciu ako vyrúbaná holina. „Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Čo sa podpisuje aj na skutočnosti, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samy obnovujú. Na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať,“ vysvetlili ochranári.

Nad vyjadreniami lesníkov krúti hlavou aj náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč. „Zaujímalo by ma, akými dátami svoje tvrdenia podkladajú. Pretože z vedeckého pohľadu je to absolútny nezmysel. Argument, že nespracovaná kalamita môže spôsobiť nejaké povodne, vzbudzuje smiech u všetkých kapacít na celom svete. Je to smiešne,“ zdôraznil dlhoročný ochranár.

„Najdôležitejším akumulátorom povodňových zrážok je lesná pôda. Tá je extrémne poškodená práve pri ťažbe. Keď sa rozhodneme ťažiť kalamitu, zničíme tým lesnú pôdu, ktorá potom nezadržiava zrážky a tie stekajú do potokov. Naopak, tam, kde je pôda chránená popadanými stromami, určite zadržiava zrážky lepšie. Na to sú desiatky štúdií, o tom sa nediskutuje,“ prízvukuje Lukáč.

Ako opísal, extrémne zrážky nedávno zažil aj v lesoch na severovýchode Slovenska. „Úplne jasne sme tam videli, že z rezervácií vyteká čistá voda a z holorubných svahov úplne špinavá, navyše v objeme možno tisíckrát väčšom. To sa dá vidieť na vlastné oči,“ uzavrel lesoochranár.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#povodne #Vysoké Tatry #ministerstvo životného prostredia #TANAP #prívalové dažde #lesníci #bezzásahové územia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku