Zrušením Štátnej melioračnej správy sa závlahové systémy a odvodňovacie systémy dostali do bezprizorného stavu. Ak by bolo zákonom nariadené spravovanie týchto zariadení v zmysle dobrého hospodárenia, SR nemusí vynakladať milióny na to, čo kompetentní v minulosti zanedbali. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR za hnutie OĽaNO Martin Fecko, ktorý tak reagoval na opatrenia agrorezortu pre boj proti extrémnym suchám v poľnohospodárstve.
Ako budú stíhaní zodpovední
Závlahy sú pre poľnohospodárstvo veľmi potrebné, zdôraznil s tým, že v minulosti sa tieto systémy zanedbali. „Zrušením Štátnej melioračnej správy v 90. rokoch sa závlahové a odvodňovacie systémy dostali do bezprizorného stavu a nikto sa o vzniknutú situáciu nezaujímal,“ skonštatoval Fecko.
Zároveň k šéfke agrorezortu smeroval otázku, ako budú stíhaní tí, ktorí sú za daný stav zodpovední. „Má rezort prehľad o tom, aký je súčasný konkrétny stav závlahových zariadení po jednotlivých katastrálnych územiach? Kto ich využíva a na koľko percent?“ pýtal sa ďalej.
Slovensko mohlo podľa OĽaNO ušetriť
Milióny eur vynakladané na výzvu, ktorá by mala systémovo bojovať proti suchám v poľnohospodárstve, mohli byť podľa neho ušetrené. „Ak by bolo zákonom nariadené spravovanie týchto zariadení v zmysle dobrého hospodárenia a zdravého gazdovského rozumu, nemusíme opätovne vynakladať milióny eur na to, čo kompetentní v minulosti zanedbali,“ myslí si Fecko.
Matečná vyčlenila farmárom 22 miliónov eur na boj so suchom
Extrémne suchá v tomto roku postihli podľa ministerky najmä obilniny, pričom tieto problémy nie je možné riešiť jednorazovými opatreniami. Mnohé závlahové zariadenia na Slovensku sú už v súčasnosti neupotrebiteľné a potrebujú rekonštrukciu, dodala. „Práve preto Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prostredníctvom svojho vlastného Programu rozvoja vidieka vytvorilo opatrenie a vydáva výzvu pre poľnohospodárov, ktorá je zameraná práve na budovanie a modernizáciu zavlažovacích systémov, ktorá má motivovať poľnohospodárov predchádzať týmto škodám systémovo a natrvalo,“ zdôraznila Matečná.
Väčšina peňazí pre menej rozvinuté regióny
V eurofondovej výzve z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 je alokovaných 22 miliónov eur s tým, že minimálna výška oprávnených výdavkov na projekt je 10.000 eur, maximálna jeden milión eur. „Prostriedky je možné čerpať na výstavbu, rekonštrukciu a aj modernizáciu závlahových systémov vrátane infraštruktúry. Podporené budú aj investície do obstarania a modernizácie techniky a technológie závlahových systémov,“ priblížil Jaroslav Gudába, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb MPRV SR s tým, že tieto investície by mali podporiť aj šetrenie vodou.
Agrorezort chce pomôcť najmä menej rozvinutým regiónom, pre ktoré vyčlenil 20 miliónov eur. Zvyšné dva milióny eur sú určené pre Bratislavský kraj, spresnila Matečná. O nenávratný finančný príspevok sa môžu uchádzať fyzické a právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe. Žiadateľ by mal zároveň vykonávať činnosť v poľnohospodárstve najmenej dva roky pred vyhlásením výzvy, alebo spĺňať kritériá mladého farmára.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila výzvu s predstihom, aby mali potenciálni žiadatelia dostatok času na prípravu svojich projektov. Uzávierka výzvy je pritom naplánovaná na 15. november 2018.