Najprudší nárast pritom zaznamenávala približne po roku 2000 a kulminovala v roku 2008, keď dosiahla historické maximum, avšak spolu s globálnou ekonomickou krízou opäť poklesla a do roku 2013 viac-menej stagnovala. Celosvetovú ekologickú stopu však aj naďalej výrazne prevyšovala. Znamená to, že zdroje, ktoré spotrebováva slovenská spoločnosť, dlhodobo prevyšujú kapacitu krajiny. Údaje vyplývajú z analýzy Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied s názvom Medzinárodné porovnanie ekologickej stopy Slovenska v rokoch 1993 až 2013.
Patríme k tým lepším
Ekologická stopa ukazuje, aké veľké územie je potrebné na uspokojenie existujúcich potrieb obyvateľstva za zachovania podmienky neprekročenia biologickej kapacity. Ukazuje tiež, koľko prírodných zdrojov je k dispozícii a koľko reálne spoločnosť využíva.
V porovnaní so susednými krajinami s výnimkou Ukrajiny ekostopa Slovenska vykazovala najvyššiu dynamiku rastu, pričom Slovensko predbehlo Maďarsko, dobehlo Poľsko, priblížilo sa k Česku a k priemernej európskej hodnote. Rakúsko je krajinou s najväčšou ekologickou stopou spomedzi susedných krajín. „Stále však ešte nepatríme ku krajinám, ktoré poškodzujú prírodné prostredie najviac. Dokonca aj v porovnaní so susednými krajinami, patríme k tým lepším. Z globálneho hľadiska však len približne 16 percent svetovej populácie žilo v roku 2013 v krajinách s horšou ekostopou ako Slovensko,“ konštatuje analýza.
Čerpáme zdroje budúcich generácií
Slovensko od svojho vzniku prekračuje biologickú kapacitu svojho územia. V roku 2013 to bolo o 60 percent, pričom v roku 2007 to bolo dokonca o rekordných 87 percent. Dlhodobé prekračovanie biokapacity územia znamená, že spoločnosť žije v biologickom deficite, čiže čerpá zdroje budúcich generácií. Slovensko sa od svojho vzniku v roku 1993 zameralo na hospodársky rast a spotrebiteľsky orientovanú spoločnosť, konštatuje analýza. Tieto zmeny sa premietli aj do dopadov na životné prostredie. „Nie je možné národohospodársku politiku zameranú na rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť označiť ako environmentálne orientovanú. Pre takéto smerovanie národohospodárskej politiky sú environmentálne záujmy viac prekážkou,“ uvádza analýza.
Analýza pripomína, že od roku 1970 klesla celosvetová populácia divožijúcich živočíchov o 52 percent. Planéta sa nachádza v období najmasovejšieho vymierania živočíšnych druhov od vymretia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. „Otázkou je, či je slovenská a svetová spoločnosť schopná zvrátiť trend sebadeštrukcie bez vážnych spoločenských konfliktov,“ uzatvára analýza.