Cukrovka sa dá liečiť lepšie. Vedia to všetci lekári?

Takéto testy však nerobia všetci. Ukázala to štúdia, ktorú vypracovala zdravotná poisťovňa Dôvera. Diabetes pritom spolu s ochoreniami srdca a obezitou patrí na vrchol rebríčka civilizačných chorôb. Na Slovensku ním trpí asi 400-tisíc ľudí.

"Meranie glykovaného hemoglobínu, pomocou ktorého sa dá určiť stav pacientovej cukrovky, by mali lekári robiť minimálne raz za rok a u pacientov s neuspokojivými hodnotami až štyrikrát ročne,“ povedal Roman Mužík, projektový manažér Dôvery a spoluautor štúdie.

Analýza ukázala, že len polovica lekárov raz za rok vyšetrila glykovaný hemoglobín takmer všetkým svojim pacientom. Tretina diabetológov tak urobila 75 percentám svojich pacientov. Zvyšok lekárov dokonca ešte menšiemu počtu cukrovkárov. "V skutočnosti sú medzi lekármi aj takí, čo toto vyšetrenie svojim pacientom neurobili ani raz za dva roky,“ doplnil Mužík.

Neliečená cukrovka môže viesť k slepote alebo aj infarktu

Diabetológovia by podľa neho takéto testy nemali podceňovať. „Dôsledné regulovanie cukrovky a snaha o dosiahnutie normálnych hodnôt cukru v krvi znižuje výskyt a rozvoj neskorých komplikácií,“ upozornil. Jednou z ťažkostí je poškodenie ciev. Tie sa zužujú a uzatvárajú, čo môže viesť k ischemickej chorobe srdca, k infarktu či mozgovej porážke. Tiež vzniká diabetická nefropatia, čiže poškodenie obličiek, poškodenie nervov, ktoré sa prejavuje kŕčmi či stratou citlivosti najčastejšie v nohách. Cukrovka je tiež najčastejšia príčina slepoty. Zdravotná poisťovňa Dôvera sa preto rozhodla, že bude finančne motivovať všetkých lekárov – diabetológov, s ktorými má uzatvorenú zmluvu, ak budú toto vyšetrenie predpisovať. Lekári si môžu prilepšiť o 15 percent.

„Ja chodím na takéto vyšetrenie štyrikrát do roka, ale mnohí lekári ho diabetikom roky nerobili,“ poznamenal Jozef Borovka, prezident pacientskej organizácie Zväz diabetikov Slovenska. Pripomína, že takéto vyšetrenie majú navrhnúť lekári sami a automaticky, pretože nie je pacientovou povinnosťou vedieť, na čo všetko má nárok. „Ak to lekár tomu pacientovi nenavrhne, je to potom veľmi zle, nemôže ho dobre liečiť,“ podotkol Borovka. Nie je predsa podľa neho možné, aby chorý upozorňoval lekára, akú diagnostiku treba vykonať.

Borovka tvrdí, že diabetik sa vždy na kontrolu pripraví tak, aby mal čo najlepšie výsledky. Ide len o okamžitý efekt. „Dva dni pomaly neje, líže škoricu, je fazuľu a neviem čo ešte, a keď mu doktor urobí glykémiu, výsledok je taký, že cukor má dobrý. Lenže glykovaný hemoglobín ukáže, ako to s ním v skutočnosti je,“ skonštatoval. Pri tomto meraní pacient už nemôže lekára oklamať. Šéf pacientskej organizácie si myslí, že v tomto smere majú nástroje v rukách zdravotné poisťovne. Stačí, ak takým lekárom skrátia platby.

Diabetológ z Trnavy Jozef Lacka robí takéto vyšetrenie každému pacientovi. „Pri liečbe sledujeme viaceré ďalšie parametre, ale hodnota glykovaného hemoglobínu je jedno z dôležitých vyšetrení. Čím je jeho hodnota vyššia, tým je výskyt komplikácií väčší. Moji pacienti ho majú vyšetrený prakticky pri každej kontrole,“ zdôraznil Lacka. Pripustil, že nie všetci lekári, hlavne tí starší, sa do týchto testov pustia.

Na Slovensku je 400-tisíc diabetikov, pritom mnohí o ochorení ani nevedia. Takých môže byť dokonca jedna tretina. Diabetika môže odhaliť všeobecný lekár, napríklad pri preventívnej prehliadke, vyšetrenie glykovaného hemoglobínu robí len špecialista. Výsledky takéto testu pomôžu včas odhaliť nastupujúce komplikácie. „Cukrovka je ochorenie, kde komplikácie prichádzajú, a záleží na tom, či prídu skôr, alebo neskôr,“ poznamenal a zdôraznil, že diabetici žijú kratšie v porovnaní s bežnou populáciou. Ak je však pacient dobre liečený a dodržiava liečbu, potom môže žiť porovnateľne dlho s človekom bez cukrovky. „Komplikácie sú chronické, človek sa s nimi dlhý čas trápi a je to veľká starosť nielen pre samotného pacienta, ale aj liečiť ich,“ doplnil Lacka.

Aj herec Marián Labuda podcenil liečbu cukrovky

Na správne dodržiavanie liečby pri cukrovke upozorňuje aj herec Marián Labuda mladší. Na začiatku tohto roka zomrel práve na komplikácie tohto ochorenia jeho otec Marián Labuda, ktorý bol verejnosti známy z mnohých filmov, napríklad Vesničko má středisková, Kráľ Ubu či Pacho, hybský zbojník. Podľa jeho syna populárny herec mohol žiť dlhšie. „Cukrovku mu objavili tesne pred jeho 50. narodeninami, myslím si, že to bol dôsledok jeho životného štýlu, veľa cestoval, nepravidelne sa stravoval, bol veľký pôžitkár a myslím si, že spočiatku bol veľmi zodpovedný pacient, ktorý dodržiava pokyny lekára,“ povedal Labuda mladší. Zlom podľa neho prišiel po havárii v roku 2000, keď utrpel ťažký úraz bedrového kĺbu a lekári mu museli nasadiť inzulín. „Spoliehal sa na lieky, prestal byť opatrný a myslel si, že inzulín všetko vyrieši. Cukrovka mu zničila cievy a všetci vieme, ako to dopadlo. Preto treba robiť edukáciu o tomto ochorení,“ zdôraznil Labuda mladší, ktorý je tiež herec. Jeho otec žil s ochorením 25 rokov.

Rezort zdravotníctva tvrdí, že v tomto smere urobil, čo mohol. Vydal odborné usmernenie, ako poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s diabetom. V ňom presne definuje skríning, diagnostiku, liečebné postupy, monitoring a iné opatrenia. Hovorkyňa Zuzana Eliášová doplnila, že stanovenie hladiny glukózy v krvi patrí medzi štandardné vyšetrenia u všeobecného lekára. „V prípade, ak sú hodnoty vyššie, všeobecný lekár odosiela pacienta k špecialistovi diabetológovi, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia – ak je potrebné, pacient je dispenzarizovaný a absolvuje pravidelné kontroly a liečbu u tohto odborníka,“ uzavrela.

Ostatné dve poisťovne informovali, že nemajú problém testy na glykovaný hemoglobín uhradiť. Spoliehajú sa, že lekári, nielen diabetológovia, vedia, kedy ich nasadiť. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je manažment pacienta plne v rukách ošetrujúceho lekára. „V súčasnosti uhrádzame u nerizikových pacientov vyšetrenie glykovaného hemoglobínu spravidla raz ročne,“ spresnila v stanovisku VšZP. U rizikových pacientov časovú frekvenciu stanovuje ošetrujúci lekár podľa ich zdravotného stavu.

Najväčšia poisťovňa od júla tohto roka významne rozšírila kompetencie všeobecným lekárom, ktorí môžu vyšetrovať nerizikových diabetikov a predpísať aj spomínané vyšetrenie. „Ide o kompetenciu, za ktorú môže všeobecný lekár nad rámec kapitačnej platby na jedného pacienta dostať ročne okolo 25 – 40 eur,“ poukázala VšZP s tým, že pripravuje ďalšie rozšírenie kompetencií.

Hovorca Union zdravotnej poisťovne Matej Neumann pripomenul, že v minulom roku uhradili vyše desaťtisíc vyšetrení 60 lekárom. „Vyšetrenie uhrádzame raz za tri mesiace a indikovať ho môžu nielen diabetológovia, ale napríklad aj internisti, pediatri, kardiológovia, endokrinológovia,“ reagoval Neumann. V prípade tejto odbornosti podľa neho neuplatňujú žiadne finančné objemy. Poistencov s cukrovkou je podľa neho možné efektívne manažovať, pravidelne kontrolovať a dosahovať dobré liečebné výsledky.