Ústavný právnik Kresák pracuje na pozmeňovacom návrhu k novele zákona o politických stranách, ktorá v júni prešla v parlamente prvým čítaním. Plénum o nej bude definitívne rozhodovať na jeseň. „Pozmeňovací návrh sa týka následkov, ktoré sú spájané s prípadným rozpustením politickej strany rozhodnutím súdu na základe toho, že ich stanovy alebo činnosť je v rozpore s ústavou,“ priblížil Kresák. Ako ďalej vysvetlil, zmena by mala zabrániť tomu, aby si predstavitelia rozpustených strán mohli ihneď založiť nové.
Kotlebovci už majú záložnú stranu
V minulosti takáto situácia nastala okolo extrémistu Mariana Kotlebu. V roku 2006 rozpustil Najvyšší súd jeho predchádzajúcu stranu Slovenská pospolitosť. O štyri roky neskôr Kotleba prebral recesistickú Stranu priateľov vína, zmenil jej názov na Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS), neskôr k názvu pridal svoje meno a v roku 2016 sa s ňou dostal do parlamentu. Teraz hrozí rozpustenie aj ĽS NS, návrh podal ešte minulý rok generálny prokurátor Jaromír Čižnár na Najvyšší súd. Ten zatiaľ nerozhodol, čelní predstavitelia Kotlebovej strany si už však pre istotu založili náhradnú stranu.
Podobné machinácie by chcel Kresák vylúčiť z praxe. „Zákonom by sme týchto ľudí obmedzili po dobu piatich rokov tak, že by nesmeli fungovať ako členovia straníckych orgánov – predsedníctva, kontrolného orgánu, revíznej komisie a podobne. Mohli by byť volení, ale nesmeli by vykonávať stranícke funkcie,“ dodal poslanec s konštatovaním, že návrh je podľa neho priechodný, no ešte ho musia predložiť koaličným partnerom.
Šéf SNS Andrej Danko zatiaľ nevie, či túto zmenu podporí. „Zákon je otvorený do diskusie. Nemám informácie o spomínanom návrhu, a teda sa k tomu neviem momentálne vyjadriť,“ reagoval pre Pravdu Danko.
Podobne odpovedal aj hovorca Smeru Ján Mažgút. „K predmetnému návrhu sa budeme vedieť vyjadriť po tom, ako nás informuje koaličný partner a oboznámime sa s jeho obsahom,“ uviedol. Faktom však je, že takto postavený návrh by zrejme extrémistom v politickej kariére tak celkom nezabránil. Do straníckych štruktúr by mohli oficiálne dosadiť iných členov, reálne by však o moc v strane neprišli.
Ústavný právnik Eduard Bárány si nemyslí, že Kresákov zámer je bez šance. „Podobné situácie sa už v minulosti vyskytli, nie je to nový, slovenský nápad. Niekde sa to udržalo, niekde nie. Predpokladám, že ak takýto návrh prejde v parlamente, čo nevylučujem a pokladám to za reálne, pri prvej aplikácii by to skončilo na Ústavnom súde. A v tej chvíli by sa ukázalo, ako by rozhodol. Ale nepokladám to za niečo, čo by bolo úplne beznádejné a bez pochybností protiústavné, to určite nie,“ mieni Bárány.
Minimálne 60 členov v strane
Novelu zákona o politických stranách predložili do parlamentu poslanci SNS a Smeru. Najdiskutovanejšou zmenou, ktorú prináša, je minimálny počet členov pre strany kandidujúce do národného či európskeho parlamentu. Šéf národniarov Andrej Danko najskôr neoficiálne avizoval, že spodná hranica by mohla byť 500 členov. Latka napokon spadla oveľa nižšie.
Nebezpečenstvo strán alebo hnutí s pár ľuďmi môže byť v tom, že u nich nefunguje demokratické rozhodovanie väčšiny, sú náchylné na vodcov populistov alebo aj extrémistov. Okrem toho niektoré slúžia vo voľbách iba na jedno použitie, protivníkom majú odlákať aspoň pár percent voličov. K opatreniam na poli politiky Danka inšpirovalo opozičné hnutie OĽaNO, ktoré má iba 13 členov, dlho však fungovalo so štvorčlennou členskou základňou. Danko stranu viac ráz kritizoval za to, že neprijíma členov a podľa jeho slov funguje ako rodinná firma.
Podľa novely strany budú musieť predložiť pred voľbami zoznam svojich členov, ktorý obsahuje aspoň dvojnásobok mien oproti počtu kandidátov uvedených na kandidátnej listine. V parlamentných voľbách môžu postaviť maximálne 150 kandidátov, celkový počet členov strany by tak mal byť minimálne 300. Nominovať môžu aj menej kandidátov, tak by aj minimálny počet členov strany mohol byť nižší. Musí ich však byť dostatok na to, aby vedeli obsadiť všetky povinné orgány strany, ktoré stanoví novela.
Výkonný orgán strany predsedníctvo bude musieť mať aspoň deväť členov. Najvyšší orgán snem päťnásobok tohto čísla, čiže 45. Strana bude mať rozhodcovský a revízny orgán, v každom budú sedieť aspoň traja členovia. Jedna osoba môže figurovať len v jednom orgáne a musí byť zároveň členom strany. Politická strana tak bude musieť mať minimálne 60 členov. Na otázku Pravdy, prečo sa upustilo od pôvodných plánov s 500 členmi, Danko včera neodpovedal.
Šéf OĽaNO Igor Matovič pre Pravdu povedal, že novela „je len ďalším hlúpym návrhom v rade z hlavy Andreja Danka“. Napriek tomu nevylúčil, že by za ňu hlasoval, ak by ukladala stranám povinnosť zverejňovať faktúry a zmluvy, realizovať všetky platby cez transparentný účet a zverejňovať zoznamy členov.
Opozičná SaS novelu nepodporí. „Politické strany sa dostávajú do parlamentu na základe dostatočnej podpory od občanov v slobodných a demokratických voľbách, nie na základe počtu členov, ktorý umelo prikáže Andrej Danko,“ znie stanovisko SaS, ktorá má aktuálne 208 členov.
Slabý zákon?
Podľa sociológa Pavla Haulíka je zmena zákona potrebná, pretože sa z politickej scény vytrácajú politické strany a nahrádzajú ich „rôzne, často veľmi čudesné, útvary“. Znenie poslaneckého návrhu sa mu však zdá nedostatočné. „Nerieši problém, o ktorom hovorím, to by malo byť zmyslom nového zákona. Tento návrh je len drobná kozmetická úprava pre subjekty, ktoré majú problémy s tým, že sa ani zďaleka nepodobajú na niečo, čo sa všeobecne pokladá za politickú stranu. Malo by to smerovať k tomu, aby tu fungovali skutočné politické strany,“ konštatuje Haulík.
„Je faktom, že trend sústredenia moci v rukách užšieho vedenia je charakteristický pre väčšinu politických strán pôsobiacich na Slovensku. No neviem, či práve táto novela nejakým spôsobom vyrieši problém odchodu klasických politických strán. Skutočne neviem, či to dosiahne tieto ciele, ktoré predkladatelia sledujú, či to nie je skôr nástroj politického boja,“ naznačil politológ Juraj Marušiak, ktorý si myslí, že aj keď strany budú mať zákonom definovaný počet členov, ešte to negarantuje, že budú aj demokraticky fungovať.
Ohraničenie členskej základne v zákone by mohlo znížiť rekordný počet strán, ktoré sa zúčastňujú na parlamentných voľbách. V roku 2016 ich bolo 23, Nasledujúce parlamentné voľby budú v roku 2020. V tom čase by už mala platiť nová legislatíva. Návrh zákona počíta s účinnosťou od 1. januára 2019.