Otvorenie trhu modifikovaným potravinám je podľa občianskej iniciatívy nebezpečné. „Vkladanie génov do nových organizmov a ich následné klonovanie môže spustiť hromadné vedľajšie účinky,“ upozorňujú na webovej stránke vsetkoogmo.sk. Ľudské telo nový gén nepozná a snaží sa ho zbaviť. „Geneticky upravená potravina je pre telo toxín, čo spúšťa zápalové procesy a chronické zápaly sú základnou príčinou mnohých chronických ochorení,“ upozorňuje iniciatíva. U ľudí sa tak môžu rozvinúť srdcové ochorenia, poruchy štítnej žľazy, artritída či autoimúnne ochorenia.
Aktivisti dávajú do súvislosti prudký nárast alergií, ktorý sa objavil po roku 1996, s otvorením trhu pre geneticky modifikovanú sóju a kukuricu. Pripomínajú, že prepojenie medzi GM potravinami a alergiami nedokázala vyvrátiť doteraz žiadna štúdia. Zmenená sója totiž obsahuje nový alergén, ktorý sa nenachádza v prirodzenej sóji. Kožné testy poukázali, že niektorí ľudia sú alergickí na modifikovanú sóju, ale nie na prírodnú. Hrozí teda, že konzumáciou modifikovaných potravín by si ľudia mohli utvoriť alergiu na prirodzené potraviny. „Myši kŕmené experimentálnym GM hrachom tiež začali reagovať na množstvo iných prirodzených potravín,“ opisuje iniciatíva, ktorá poukázala na to, že krátko po zavedení modifikovanej sóje alergie na sóju v Británii vzrástli o 50 percent. V Amerike zas prudko narástol počet ochorení tráviaceho traktu.
Dôvodom alergií sú proteíny, ktoré vznikajú v GM plodinách. Tie majú za cieľ buď odstrašiť škodcov, alebo zvýšiť množstvo živín v plodine. Tieto proteíny môžu byť alergénne. To, či je proteín pôvodcom alergie, dokáže len testovanie na veľkom počte ľudí. Takéto testy na ľuďoch však podľa aktivistov nie sú prakticky ani eticky možné. Výskumy, ktoré by dokazovali dlhodobý vplyv GM potravín na zdravie človeka, preto dodnes neexistujú. Známe sú len pokusy na zvieratách.
Geneticky modifikované potraviny sú známe dvadsať rokov a biotechnologický priemysel doteraz nepreukázal ani jeden pozitívny výsledok používania GM plodín, tvrdí iniciatíva. Niektoré krajiny majú k upraveným plodinám skôr negatívny postoj. Na Filipínach či vo Francúzsku dali obyvatelia najavo svoj názor ničením polí s GM potravinami.
Prečítajte si aj glosu Silvie Ruppeldtovej Skoncovať s Monsantom
V roku 2009 sa Nemecko pripojilo k Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Grécku, Rakúsku a Poľsku a zakázalo pestovanie GM kukurice MON 810 od spoločnosti Monsanto. Maďarsko napríklad každoročne spaľuje GM kukuricu, ktorú nelegálne pestujú niektorí maďarskí farmári. V roku 2007 zas vyše tri milióny Talianov podpísalo petíciu za vyhnanie GM plodín z ich krajiny.
Peru zakázalo GM potraviny rovnako na desať rokov. Dôvodom je aj fakt, že v súčasnosti je 77 percent potravín v ich supermarketoch upravených. Nezisková organizácia The Institute of Science in Society v priebehu rokov tak zhromaždila podpisy vyše 800 vedcov z 84 krajín, ktorí sú zásadne proti upraveným plodinám.
Monsanto spája Nemecko a USA
- Monsanto je biotechnologická spoločnosť, ktorá okrem osív vyrába aj agrochémie a biotechnológie pre poľnohospodárstvo.
- Ide o lídra v oblasti geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a najväčšieho svetového producenta herbicídu Roundup.
- Spoločnosť bola kritizovaná za masové samovraždy indických farmárov, ktorí pestovali geneticky modifikovanú bavlnu, no dostali sa do problémov a nemali už peniaze na nákup nového osiva.
- V júni pôvodne americkú firmu prevzal nemecký chemický a farmaceutický koncern Bayer za zhruba 63 miliárd dolárov. Na svete je tak najväčší dodávateľ produktov pre poľnohospodársku výrobu. Osivárska firma takto ovláda štvrtinu svetového trhu osív a pesticídov.
- Prevzatím by mal zaniknúť aj názov Monsanto, používať sa bude nemecký názov Bayer. Prevzaté produkty si svoje mená ponechajú. Eurokomisia schválila transakciu v marci, Bayer sa zaviazal k odpredaju niektorých svojich aktivít.