Takmer 34 percent Slovákov strávilo svoje voľné dni doma. Vyplýva to z prieskumu Eurostatu, ktorý mapoval turizmus v roku 2016. Výsledok pritom kopíruje celoeurópsky priemer, ktorý dosiahol 37,9 percenta. „Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie, a to v 57 percentách,“ spresňuje prieskum. Tým sa našinci výraznou mierou vymykajú z celoeurópskeho priemeru. Rovnakú príčinu nevycestovania totiž uviedlo priemerne len 20,2 percenta Európanov. Vyššie číslo dosiahlo už len Švédske kráľovstvo so 60,4 percentami.
Svoju úlohu pri výbere dovolenky zohrala u Slovákov podľa prieskumu aj zložitá finančná situácia (50,3 percenta). „Tej čelí aj takmer polovica populácie EÚ, konkrétne 47,7 percenta,“ uvádza prieskum. Dôvodom sa tiež stali zdravotné ťažkosti či rodinné záväzky. „Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých desať percent Slovákov,“ dopĺňa prieskum. V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8 percenta respondentov.
Výsledky neprekvapili
Predsedu Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislava Macka výsledky prieskumu neprekvapili. „Posledné roky záujem o dovolenku na Slovensku vzrastá. Medziročný nárast je plusový, a to dosť výrazne, čísla sa pohybujú od 7 do 17 percent,“ vysvetlil Macko. Našinci sa začínajú venovať viac turistike a predĺžené víkendy trávia doma. „Kým v minulosti sme absolvovali jednu, maximálne dve dovolenky ročne, teraz si aspoň predĺžený víkend doprajeme priemerne štyrikrát ročne,“ dodal predseda. Napriek tomu stále zaostávame za zahraničím. „Česi si urobia krátku dovolenku doma priemerne desaťkrát ročne,“ priblížil Macko. Predĺžené víkendy strávené doma však majú rastúci celoeurópsky trend. „Postupne sa to prejavuje aj u nás,“ uisťuje Macko.
Slováci si podľa Macka najčastejšie doprajú dovolenku od polovice júna do polovice septembra. Podľa jeho slov sa turisti počas leta delia na dve skupiny. „Prevažná väčšina ide k vodným plochám, a je jedno, či sú umelé, prirodzené alebo wellness,“ spresnil Macko. Druhú skupinu tvoria turisti. „V tom prípade je pre nich zaujímavé celé Slovensko, to nie sú len návštevníci vo Vysokých Tatrách, aj keď tam ich je najviac. Veľmi dobre navštevovaný je aj Slovenský raj, Veľká a Malá Fatra,“ doplnil Macko. Na treťom mieste sú podľa neho kultúrne pamiatky, mestá a nákupné centrá. „Nákupná turistika je v posledných rokoch veľmi silná,“ pripomína Macko.
V zahraničí každý rok trávi 1,2 milióna Slovákov. Medzi najobľúbenejšie destinácie našincov patria Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Taliansko, Francúzsko či Španielsko. „V letných mesiacoch preferujem cyklistiku alebo turistiku na horách. Alpy v tomto smere vedú, keďže sú väčšie ako naše Tatry a na turistických či cyklochodníkoch si nepripadám ako na rušnej križovatke,“ opisuje Magda z Banskej Bystrice. V moru preto zvyčajne chodieva v septembri. „Väčšinou cestujeme na juh Talianska, kde je more príjemne teplé a teploty sa už nešplhajú do závratných výšok,“ vysvetlila Magda.
Na Slovensku je čo pozerať
Podľa Michala z Bratislavy treba najskôr objaviť krásy Slovenska. „Každý rok dovolenkujem len na Slovensku, stále je tu čo pozerať,“ hovorí mladý muž, ktorého na turistike často sprevádza aj syn. Tento rok má za sebou Ďumbier a Chopok v Nízkych Tatrách či Kôprovský štít vo Vysokých Tatrách.
Iným v dovolenke v zahraničí zabránilo napríklad minulý rok zamestnanie. „Nemal som čas, nastúpil som do novej práce a necítil som sa dostatočne istý na pauzu. Stále si totiž pamätám, s akým strachom som chodil na začiatku septembra do školy. Bál som sa, že cez prázdniny zabudnem aj čítať,“ smeje sa Dominik. Dovolenku si tak užil na Orave. „Keď som z Bratislavy odchádzal na víkend za rodičmi, cítil som sa tam ako na dovolenke,“ dodal. Tento rok sa však už do zahraničia chystá. „V pláne mám francúzsku Normandiu a na jeseň zas egyptskú Káhiru,“ spresňuje Dominik.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica Európanov (62 percent) starších ako 15 rokov. Polovica z nich dovolenkovala doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32 percent podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina, teda 38 percent Európanov, sa pre vycestovanie na osobný účel nerozhodla. Takmer polovica respondentov, predovšetkým Grékov (75 percent), Portugalcov (66 percent) či Chorvátov (62 percent) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi sa stali zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20 percent), pracovné a školské záväzky (16 percent) či rodinné dôvody (13 percent).