Sudcom chcú dať časové lehoty

Súdne prieťahy sú považované za jeden z najväčších problémov slovenskej justície. Niektoré prípady sú otvorené aj viac ako dvadsať rokov. Ministerstvo spravodlivosti to chce riešiť zavedením lehôt, ktoré sudcom určia, dokedy majú rozhodnúť. Na štyroch okresných súdoch sa spúšťa pilotný projekt, zatiaľ len v obchodnej a civilnej agende. Ak sa osvedčí, od budúceho roku môžu mať zavedené lehoty na všetkých súdoch.

30.07.2018 12:00
justicny palac, sud Foto: ,
Okresný súd Bratislava I má spomedzi slovenských súdov najdlhšie súdne prieťahy.
debata (6)

„Vytvorili sme pre sudcu a jeho tím nástroje, aby mohol lepšie sledovať dĺžku konaní: Od chvíle, kedy vec na súd napadne, po moment, kedy rozhodne a vec zo súdu odíde. Aby ho systém upozorňoval, keď dĺžka konaní presiahne primeraný čas,“ ohlásila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková.

Dĺžka konaní bola na základe metodiky Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) určená jednotlivo pre všetky súdne agendy od rodinnoprávnej s hranicou 6 mesiacov až po civilnú s 20 mesiacmi. „Na pilotných súdoch budeme sledovať, či bola dĺžka dobre nastavená," spresnila Kolíková. „Ak sa to ujme, radi by sme to od prvého januára spustili naprieč súdnictvom,“ avizovala.

Diár by mal fungovať ako počítačový program alebo mobilná aplikácia. Sudca zaznamená, keď dôjde k posunu v konaní. Naopak, keď v prípade už dlhšie nič nevykonal, systém ho na to upozorní.

Základná právo na prerokovanie veci bez prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantuje nielen slovenská ústava, ale aj európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak to tak nie je, ľudia sa obracajú na Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva. Sťažnosti na súdne prieťahy tvoria podstatnú časť agendy týchto inštitúcií.

Len za prvý polrok tohto roku zistil Ústavný súd až 144 prípadov neprimerane dlhého súdneho konania, za ktoré priznal finančné zadosťučinenie vo výške 301 750 eur. Väčšina sťažností sa týkala občianskoprávnych vecí a exekúcií. Najviac nálezov Ústavný súd konštatoval na Okresnom súde Bratislava I. Spomedzi všetkých vytŕča prípad na Okresnom súde Košice I, ťahá sa 23 a pol roka.

Aj preto tieto dva súdy rezort zaradil medzi štyri pilotné súdy, na ktorých otestuje elektronického pomocníka. Ďalšími sú menší súd v Galante a banskobystrický okresný súd, ktorý od februára minulého roku vykonáva ako jediný na Slovensku exekučnú agendu. „Brali sme do úvahy dostupnosť, aby tam boli reprezentované malé, stredné aj veľké súdy a do úvahy sme brali aj rozbiehanie nového projektu v Banskej Bystrici,“ vysvetlila výber Kolíková.

„Nie je to len o tom, či je sudca lenivý, neschopný alebo pomalý, ale aj o tom, ako je nastavená organizácia súdu a ako sú do toho procesu zapojené jednotlivé sporné strany. Niekedy hrajú rôzne hry na zdržiavanie a sudca konanie nemá ako urýchliť,“ objasnil prezident súdnej komisie CEPEJ Georg Stawa.

Stanovené lehoty nie sú právne záväzné. V prípade úspechu projektu sa však do legislatívy zakomponujú aj časové obmedzenia. Za nedodržiavanie lehôt budú zrejme sudcovia postihovaní. „Môžeme sa do budúcna rozprávať, že tento nový nástroj by mohol byť potenciálne prepojený s vyvodením zodpovednosti,“ spresnila Kolíková.

Georg Stawa si myslí, že elektronický diár by mal pôsobiť skôr motivačne. „Ak si sudca vďaka týmto indikátorom začne všímať, že je pomalší ako ostatní kolegovia, sám má motiváciu zlepšiť svoju činnosť,“ domnieva sa Stawa.

Advokát Ladislav Kuruc si myslí, že najmä rodinné veci si vyžadujú rýchle konanie. „Najkratšiu lehotu na túto agendu preto považujem za opodstatnenú,“ zhodnotil Kuruc, ktorý súhlasí, aby lehoty určil zákon. „Prieťahy v konaní sú najväčší problém, ktorý nás posúva na nižšie priečky nielen v hodnotení kvality súdov, ale napríklad aj podnikateľského prostredia. Túto snahu vnímam ako kladnú, pretože s tým naozaj treba niečo robiť. Je to dobrý inštitút, ktorý vytvára na sudcov istý tlak,“ doplnil Kuruc k ministerskému projektu.

„Bol by som za to, aby boli lehoty dané zákonom,“ vysvetľuje Kuruc s tým, že sudcov v súčasnosti nikto poriadne nekontroluje a za súdne prieťahy netrestá. „Dnes síce máme možnosť disciplinárneho stíhania sudcu pre nečinnosť, ale to sú extrémne prípady. Keď lovím v pamäti, nespomínam si, aby bol niekto za prieťahy postihnutý. V disciplinárnych senátoch sedia sudcovia, ktorí majú sami prieťahy,“ poznamenal.

Kuruc, ktorý sa špecializuje na trestné právo, pripomína, že v tejto agende dochádza k súdnym prieťahom najčastejšie. Upozornil, že predsedovia súdov aj dnes môžu kontrolovať rýchlosť rozhodovania svojich podriadených, často však na nich nevyvíjajú dostatočný tlak. To sa ospravedlňuje alebo zakrýva obavou z narúšania sudcovskej nezávislosti.

Denník Pravda oslovil pilotné súdy s otázkou, v akej fáze je projekt, kedy začnú elektronický diár používať a či už s ním majú skúsenosti. „Projekt je v štádiu zavádzania, bol spustený minulý týždeň. Vzhľadom na to, že je dovolenkové obdobie, väčšina sudcov zatiaľ nemala možnosť oboznámiť sa podrobne s programovými náležitosťami,“ vysvetlila predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Anna Kašajová.

V Banskej Bystrici v súčasnosti prebieha školenie zamestnancov, sudcov a technické zabezpečenie projektu. Hovorkyňa Krajského súdu Banská Bystrica Nina Spurná poukázala, že v minulom roku boli u nich priemerné dĺžky konaní v civilných veciach 17,70 mesiaca, v obchodných 17,64 mesiaca a vo veciach starostlivosti o maloletých 7,58 mesiaca. „Už v súčasnej dobe je na tunajšom súde dĺžka konania porovnateľná s dobami určenými v projekte," uzavrela Spurná.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #sudcovia #súdne prieťahy #okresné súdy #Európska komisia pre efektívnu justíciu