Aliancia sa obáva najmä o budovanie mechanizovanej brigády (Otázky a odpovede k správe NATO)

, 03.08.2018 11:00

Slimačie tempo pri budovaní mechanizovaných brigád, nedostatočný počet príslušníkov ozbrojených síl a tiež zarážajúci nedostatok vojenských lekárov či slabá podpora armády od civilných zložiek – to sú skutočnosti, ktoré zvlášť znepokojujú NATO v správe o slovenskej armáde.

Čo by si Slovensko malo zvlášť všímať v hodnotiacej správe NATO?

Text má viacero znepokojujúcich častí, pričom, čo sa týka spojeneckých záväzkov, vytŕča problém s vybudovaním ťažkej mechanizovanej brigády. Aliancia sa vážne obáva, že obrnené vozidlá, ktoré majú nahradiť zastaranú techniku, možno nebudú vyhovujúce. V správe sa napríklad píše, že vláda síce v minulom roku odsúhlasila obstaranie strojov 4×4 a 8×8, ale zatiaľ nie je jasné, aké budú mať podvozky; to znamená či kolesové, alebo pásové, čo je dôležité.

Ako aliancia vníma účasť Slovenska v zahraničných vojenských operáciách?

Doterajší príspevok považuje v podstate za primeraný k veľkosti ozbrojených síl. Konštatuje, že v roku 2016 malo Slovensko nasadených za hranicami 250 ľudí a v minulom roku 260. Armáda pomáhala v misii v Afganistane a tiež na Cypre (tam ide o súčasť mierotvorných síl OSN).

Čo si aliancia všíma pri slovenských výdavkoch na obranu?

Najprv prízvukuje dobrý rast hospodárstva v posledných rokoch. V tomto roku by mal hrubý domáci produkt (HDP) stúpnuť približne o 4 percentá. V súvislosti s armádou však upozorňuje, že napriek skvelým ekonomickým ukazovateľom reálne financie na obranu sa znížili takmer o 8 percent v období 2009 – 2017. Pritom HDP v rozmedzí týchto rokov vzrástol zhruba až o 27 percent, čím naznačuje, že štát má zdroje, aby lepšie financoval ozbrojené sily, ale neurobil to. Dodáva, že v roku 2020 má ísť na obranu 1,58 percenta HDP (čo znamená zvyšovanie), ale zostane to pod úrovňou 2 percent HDP, ktorú by mala dosahovať každá členská krajina.

Dôležité je nielen to, akú silnú finančnú injekciu bude armáda dostávať, ale i kam potečú peniaze. Čo si v tejto spojitosti všíma NATO?

Aliancia oceňuje, že požadované 2 percentá HDP majú ísť na obranu od roku 2024, pričom sa ráta, že 20 percent zdrojov (alebo možno viac) pôjde naďalej na veľké zbrojné nákupy. Správa však súčasne uvádza, že toto dodatočné financovanie je zrejme nepostačuje. Niekoľko rokov slabých výdavkov na obranu a otáľanie pri veľkých akvizíciách predstavujú pre Slovensko výraznú výzvu pri modernizácii ozbrojených síl.

Armáda je nielen o tých, čo držia v ruke zbraň alebo obsluhujú stroje. Nezanedbateľným ľudským zdrojom sú vojenskí lekári. Ako je na tom podľa aliancie Slovensko?

Zjavne veľmi zle. Táto časť správy sa dá evidentne chápať ako napomenutie, že ministerstvo obrany nielenže nedokáže prilákať viac medikov, ale dokonca ani nedokáže zabrániť odlevu tých, čo sú zamestnaní v bielych plášťoch v radoch armády. Výrazne sa tak oslabuje nasaditeľnosť v zahraničných misiách a tiež v prípade možnej potreby na vlastnom území.

Obsahuje správa aj niečo o prípadnom ohrození Slovenska?

Nie je to analýza vonkajších bezpečnostných hrozieb. Text sa však nepriamo zmieňuje o tom, že kvalitná obrana štátu v rámci spolupráce s jeho spojencami je nevyhnutná v meniacom sa medzinárodnom prostredí. Správa totiž viackrát uvádza slovenské územie ako potenciálny štát na frontovej línii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #Ozbrojené sily SR #armáda SR #hodnotiaca správa NATO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku