Naď: Aliancia by nám asi dala známku tri alebo tri mínus

, 03.08.2018 12:00

Modernizačné projekty slovenskej armády nejdú v súlade s tým, čo sa má Slovensko robiť podľa dohody so Severoatlantickou alianciou, a preto nám NATO zo svojho sídla v Bruseli adresuje výčitky. Poukázal na to riaditeľ Slovenského inštitútu bezpečnostnej politiky Jaroslav Naď. V minulosti pracoval na dôležitých pozíciách na ministerstve obrany.

Jaroslav Naď.
Jaroslav Naď.

Keby NATO známkovalo ako na vysvedčení, ako by asi dopadlo Slovensko? Kritizovaná je napríklad príprava vytvorenia ťažkej brigády.

Najprv musím zdôrazniť, že členské štáty majú plniť ciele, ktoré im aliancia navrhne na základe komplexnej analýzy potrieb a možností a ktoré prijmú a označia ich za prvoradé. Áno, na jednej strane je aliancia spokojná, že sa zvyšujú výdavky na obranu, ale na druhej strane vyslovuje nespokojnosť s tým, na aké účely sa financie používajú, resp. plánujú použiť. V tomto prípade by bola známka zrejme tri alebo tri mínus.

Prečo zriadenie ťažkej brigády bude tak dlho trvať?

Slovensko dostalo po vstupe do NATO za úlohu v rámci tzv. Cieľov síl vybudovať strednú mechanizovanú brigádu. Po viacerých odkladoch z našej strany mala byť pripravená v tomto roku. Medzitým však NATO navrhlo Slovensku, a my sme s tým aj minulý rok súhlasili, aby vytvorilo ťažkú brigádu, čo bol dôsledok geopolitických zmien najmä v súvislosti s dramatickými udalosťami na Ukrajine v roku 2014. Lenže modernizačné projekty realizované a plánované v rámci rezortu obrany nejdú v súlade s týmto zámerom, čo nám aliancia jasne vyčíta. Dôsledkom je, že ťažká brigáda by mala fungovať až niekedy okolo roku 2030, čo je veľmi neskoro.

Prečo Slovensko postupuje v rozpore s očakávaniami spojencov?

Ide o dve príčiny. Jednou je akási zotrvačnosť procesov. Boli to zdĺhavé kroky pri budovaní mechanizovanej brigády; iba pomaly dokončujeme projekty, čo mali byť dávno hotové. Druhý dôvod je subjektívny – aktuálne priority rezortu obrany. Keďže ministerstvo nepovažuje požadované akvizície tankov a ťažkých obrnených vozidiel za prvoradé, ale obstaráva veci, ktoré od nás aliancia nechce a nepotrebuje, tak sa to posúva až na hranicu roku 2030.

Môže sa nakoniec stať, že o nejakých päť rokov nepôjde Slovensko v súlade so žiadnym obranným plánovaním.
Jaroslav Naď

NATO vo všeobecnosti upozornilo, že Slovensko potrebuje lepšie vypracúvať obranné plánovanie. O čo konkrétne môže ísť?

V predchádzajúcom volebnom období sme nemali takmer žiadne systémové obranné plánovanie. Chýbal dlhodobý aj strednodobý plán rozvoja a krátkodobý sa robil ad hoc, podľa priorít vedenia rezortu. Čiže nesystémovo. V súčasnosti je vládou prijatý, nie však schválený parlamentom, dlhodobý plán do roku 2030, lenže už po 7 mesiacoch od jeho schválenia je možné konštatovať, že sa už spravilo viacero krokov, ktoré mu nezodpovedajú. Čiže opäť sa dostávame do situácie, ktorá tu už bola v minulosti, že plány sa jednoducho nedodržiavajú. A presne to nám aliancia vyčíta.

Správa sa kriticky zmieňuje o nedostatočnej úrovni civilnej podpory vojenských operácií, pričom poukazuje na to, že treba spĺňať základné požiadavky NATO. Čo sa za tým skrýva?

Ide o aspekt tzv. civilno-vojenskej spolupráce. Je nevyhnutné nielen zvládnuť vojenskú operáciu, ale mať aj rôzne spôsobilosti civilného charakteru. Napríklad ide o pomoc pri rekonštrukcii územia, o spoluprácu s lokálnym obyvateľstvom atď. Vo všeobecnosti ide o komplexnú podporu pre armádu od zložiek mimo rezortu obrany. Žiaľ, toto na Slovensku vo výraznej miere chýba. Súvisí to s dlhodobo neriešeným komplexným problémom bezpečnostného systému Slovenskej republiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #Jaroslav Naď #armáda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk