Ekonóm Horváth: Akademická úroveň na Slovensku je veľmi nízka

06.08.2018 10:19
Ekonóm Michal Horváth
Ekonóm Michal Horváth. Autor: ,

Návrat na Slovensko po brexite nevylučujem, no nie do akademickej sféry - dôvodom je jej nízka úroveň. Pre TASR to povedal Michal Horváth, slovenský ekonóm vyučujúci na univerzite v anglickom meste York.

„Moje vnímanie akademického prostredia na Slovensku bolo a je negatívne,“ povedal. Kritizoval najmä odmietavý prístup inštitúcií k modernizácii a inováciám v odbore. Podľa jeho slov slovenským univerzitným výskumníkom mnohokrát chýbajú nástroje, ktoré sú v zahraničí považované za samozrejmosť. V odbore ekonómie ide najmä o nedostatok literatúry a softvéru.

Hlavnými dôvodmi zotrvania v zahraničí sú podľa Horvátha možnosť vykonávania vedeckej činnosti na vyššej úrovni než na Slovensku a vyššie platy. Stotožnil sa tak s výsledkami najnovšieho výskumu mapujúceho odchod slovenských akademikov do zahraničia. Z prieskumu projektu „To dá rozum“ vyplýva, že počet akademikov, ktorí v zahraničí plánujú zostať, sa ich pobytom v cudzine viac ako zdvojnásobí.

Horváth však podotkol, že môže hovoriť len o skúsenostiach z oblasti ekonómie, v ktorej pôsobí. Napriek tomu sa podľa neho do prieskumu zapojila rozmanitá skupina akademikov, z čoho vyplýva, že rovnaký názor zdieľajú aj jeho kolegovia z iných vedných odborov.

Vedkyňa Gullerová má podobný názor

Podobný pohľad na situáciu má aj profesorka a vedkyňa Monika Gullerová, ktorá v Oxforde vedie vlastné laboratórium. Podľa nej sú pre výskum na svetovej úrovni potrebné veľké finančné investície, ktoré však slovenská veda nedostáva. Dodala, že ďalším problémom je byrokracia a netransparentnosť pri udeľovaní vedeckých grantov.

Gullerová podľa vlastných slov záujem podieľať sa na rozvoji slovenskej vedy má, aj keď návrat na Slovensko momentálne neplánuje. „Som otvorená relevantným spoluprácam so Slovenskom, za určitých podmienok,“ povedala. Do budúcnosti nevylučuje spoluprácu s univerzitami, Slovenskou akadémiou vied alebo biotechnologickými firmami.

Prekážkou návratu akademikov na Slovensko je podľa prieskumu aj nezáujem slovenských univerzít o ich prácu. Horváth potvrdil, že ho nikdy žiadna zo slovenských vysokých škôl na spoluprácu neoslovila. Kontakt so slovenskými kolegami nemá – záujem o spoločný výskum či spoluautorstvo pri písaní odborných článkov vraj neprejavili.

Ťažké nadviazať kontakt

Nadviazať kontakt s ekonómami zo slovenských vysokých škôl je podľa Horvátha ťažké aj preto, že príliš nenavštevujú akademické konferencie, semináre či školenia. Práve tam by mali možnosť stretnúť sa s kolegami zo zahraničných univerzít. Horváth podotkol, že spolupráca so zahraničím by mohla „zohrať úlohu v pozdvihnutí odbornej a manažérskej úrovne slovenského vysokého školstva, ako aj zabezpečiť lepšie prepojenie na medzinárodný výskum a vzdelávanie“.

Napriek tomu nie je od odborníkov na Slovensku úplne odrezaný. „Spolupracujem s jednotlivými výskumníkmi pracujúcimi v slovenskej verejnej správe, kde sa momentálne tvorí veľká väčšina toho, čo by v zahraničí rozpoznali ako ekonomický výskum,“ dodal Horváth.

Podľa zistení prieskumu projektu „To dá rozum“ necelých 19 percent Slovákov odchádzalo do zahraničných akademických inštitúcií s vedomím, že sa na Slovensko nevrátia. Po pobyte v zahraničí momentálne 43 percent respondentov neuvažuje o návrate domov v dohľadnom čase.

#vysoké školstvo #akademická pôda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku