Kiska pripomenul, že od svojho nástupu do funkcie opakuje, že Ústavný súd SR potrebuje tých najlepších, kvalitných, čestných sudcov, ktorí budú garantmi spravodlivosti. Hlava štátu sa opätovne postavila za návrh 38 odborníkov, ktorý sa snaží o čo najväčšiu transparentnosť a čo najmenšiu politizáciu výberu a voľby sudcov.
„Pýtal som sa ministra, ako s tým hodlá naložiť, prečo v súčasnom návrhu chýba kľúčová požiadavka, aby osobnosť a doterajší život kandidáta dávali dôveru, že bude dobrým sudcom,“ povedal Kiska s tým, že by sa malo predísť tomu, aby jeden parlament volil väčšinu sudcov a menoval ich jeden prezident.
„Ak to vláda myslí vážne, návrh iniciatívy odborníkov, ktorý podporila aj odborná verejnosť, by nemala ignorovať,“ dodal prezident s tým, že nie je dôvod uspokojiť sa s podpriemerným riešením, ktoré zmenu neprinesie. Prezidentovi sa okrem toho nepáči, že vládny návrh vylučuje generáciu ponovembrových právnikov nezaťažených komunistickou ideológiou.
Gál potvrdil, že s prezidentom sa rozprával o tom, čo by v novele ústavy o voľbe ústavných sudcov malo a nemalo byť. Pripomenul, že Kiska jeho návrh už v minulosti kritizoval, dodal ale, že návrh je ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní, takže je to živý materiál a môže sa meniť. Gál avizoval aj ďalšie kolo rokovaní s opozíciou, keďže na zmenu ústavy treba 90 hlasov. Opozícia v minulosti žiadala, aby sa kandidáti volili 90 hlasmi, dnes podľa ministra na tom nie všetci trvajú. Priechodný by mohol byť návrh, aby sa v prvom kole volili 90 hlasmi, v druhom 76. Pokiaľ ide o časový rámec zmien, Gál je optimistický. „Môže sa to stihnúť, ak to teraz pôjde na vládu a potom do parlamentu,“ povedal.
Aj malý krôčik
Minister spravodlivosti si myslí, že zmeny voľby sú nevyhnutné, najhoršia možnosť je podľa neho súčasný stav. „Aj malý krôčik bude lepší ako súčasný stav. Nič horšie ako súčasný stav sa nám nemôže stať,“ povedal. Ako ale vysvetlil, dnes platné pravidlá nie sú o tom, že by parlament nevedel zvoliť dobrých sudcov, ale o tom, že vie zlých. Koalícia ešte o možných zmenách a ústupkoch opozícii nerokovala.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) koncom mája predstavil zmeny, podľa ktorých kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov, za ich zvolenie na sudcov bude musieť zdvihnúť ruky aspoň 76 poslancov a budú musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva.“ Okrem toho budú musieť ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – prokurátorskú, notársku či advokátsku alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi. Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list.
Politici-sudcovia
Svoj návrh predstavilo aj 38 odborníkov, ktorých prijal aj prezident Andrej Kiska, pričom vtedy takisto skritizoval Gálov návrh. Odborníci navrhujú, aby až 90 hlasov poslancov Národnej rady SR bolo potrebných na zvolenie kandidáta, navrhujú aj verejné vypočutie uchádzačov, verejné hlasovanie poslancov či štvorročný cyklus obmeny sudcov na Ústavnom súde SR. Zriadil by sa tiež inštitút náhradníkov spomedzi nevymenovaných uchádzačov prezidentom Slovenskej republiky tak, aby nemusel opätovne rozhodovať parlament. Na druhej strane nepodporujú zvýšenie veku, vyradila by sa tým mladá, porevolučná generácia právnikov.
Vo februári budúceho roka vyprší deviatim z 13 sudcov Ústavného súdu SR mandát. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálová predchodkyňa Lucia Žitňanská. V máji aj ona, aj Gál priznali, že Most-Híd by si vedel predstaviť ešte iný návrh, keďže však ide o zmeny v ústave, musia pre svoje návrh nájsť podporu v koalícii, aj opozícii. Koaličný návrh by mal ísť ešte v auguste na rokovanie vlády, na jeseň by mal prejsť parlamentom, účinnosť by mal nadobudnúť v novembri, aby sa sudcovia volili už po novom. Na deväť voľných stoličiek bude 18 kandidátov, ktorých zvolí parlament, prezident z nich deviatich vyberie. Práve to, či si prezident môže, alebo musí vybrať, bolo predmetom sporu medzi prezidentom a vládou pod vedením Roberta Fica. Kiska namietal, že zvolení kandidáti nespĺňajú základné požiadavky, nakoniec však vlani v decembri po vyjadreniach Benátskej komisie a Ústavného súdu SR vymenoval kandidátov, ktorých NR SR zvolila ešte v roku 2014. Novými ústavnými sudcami sa stali politici za Smer Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a notár Miroslav Duriš.