Chodec ako ohrozený druh? Na chodníku nie je v bezpečí

A druhú peší zdieľajú s cyklistami, korčuliarmi, kolobežkármi. Či najnovšie s jazdcami na rôznych ebikoch, elektrokolobežkách, segwayoch, hoverboardoch a iných módnych výstrelkoch, ktoré dokážu vyvinúť rýchlosť aj nad 25 km/h, nerobia hluk a nemajú evidenčné čísla. Chodci prosto na chodníkoch nie sú v bezpečí. Chaos je čoraz väčší a nikto ho zatiaľ nerieši.

„Videl som raz, ako to zozadu napálil mladík na bicykli do staršej panej, ktorá chcela obísť mláku a vošla mu do dráhy. Ušiel, všimol som si akurát, že mal belasé tričko,“ opísal jednu z kolízií 58-ročný Bratislavčan Miroslav. „Dvaja malí chalani si to minule šinuli oproti mne na akejsi elektrickej miništvorkolke. Sotva som uskočila. Rodičia nikde,“ doplnila ho manželka, 54-ročná Iveta. Ani tie základné pravidlá, ktoré platia – napríklad, že cyklista musí na priechode pre chodcov zísť z bicykla – sa podľa nich nerešpektujú. Nik ich dodržiavanie nekontroluje, netrestá pokutami. „Tí jazdci sú sami zraniteľní, veď nenosia prilby ani chrániče. Tu už ide o zdravie, ba o život,“ zhodujú sa obaja.

Dopravný analytik Jozef Drahovský problém vníma, odporúča však nemiešať hrušky s jablkami. „Chodec je v doprave nielen ohrozený, ale aj ohrozujúci druh. Aj na kolobežke, korčuliach, skejtborde či so športovou výbavou s elektromotorčekom je totiž stále len chodec, s právami a povinnosťami chodca. Ak jeden chodec ohrozuje druhého, možno ho pokutovať podľa platných predpisov – to sa však deje len zriedkavo,“ vysvetľuje. Dodáva, že sám bol raz svedkom takého pokutovania, no vinník sa pred policajtom bránil, prečo vraj nepokutuje cyklistov a šoférov, ktorí sú pre chodcov oveľa nebezpečnejší. „Aj keď chodec, na športovom náradí či bez neho, vbehne do jazdnej dráhy vodičovi, napríklad aj električky, bagatelizuje sa to,“ prirovnáva.

Cyklistovi, pokračuje Drahovský, jednoznačne určuje povinnosti zákon o cestnej premávke. Ak koná v rozpore s nimi – teda napríklad jazdí po chodníkoch, kde mu to neumožňuje dopravná značka – môže byť pokutovaný. Len čo z bicykla zosadne, je chodec. „Viem, že polícia robí dohľad aj nad cyklistami, no tí sa sťažujú, že polícia nepokutuje vodičov áut, ktorí ich ohrozujú na cestách,“ hovorí.

Kadiaľ však vlastne majú cyklisti jazdiť, keď cyklotrasy v Bratislave chýbajú ako soľ? Aj šéf občianskeho združenia Cyklokoalícia Daniel Ďuriš zdôrazňuje, že podmienky pre vyznávačov ekodopravy, ktorých počet rapídne rastie, sú v metropole úbohé. „Je pravda, že ľudia na bicykloch sa rýchlosťou a dynamikou jazdy blížia skôr k motoristom ako k chodcom. Preto potrebujú vhodne technicky a kapacitne navrhnuté komunikácie, po ktorých by sa mohli pohybovať bezpečnejšie a komfortnejšie ako na vozovke či chodníku,“ tvrdí.

Podľa Ďuriša sú však bratislavské cyklocesty rozkúskované, nevhodne križujú pešie trasy, často ich prerušuje zebra pre chodcov či frekventovaná križovatka, niekde sú vyznačené len piktogramami na vozovke, niektoré ich technické riešenia sú v rozpore s normami, ba so zdravým rozumom. „Preto sa niet čo diviť, že priam vychovávajú ľudí k neželanému správaniu,“ mieni cyklista. Podľa neho, ak by sa situácia zlepšila, cyklotrasy by hojne využívali nielen bicyklisti, ale aj užívatelia niektorých dopravných prostriedkov s elektrickým pohonom. „A chodníky by zostali chodcom – ak by sa však podarilo vyriešiť divoké parkovanie áut na nich,“ uvažuje biker.

Bratislava je mesto dopravne veľmi preťažené, so silne zastavaným intravilánom a úzkymi ulicami. Dokáže si magistrát pri týchto podmienkach poradiť s akútnym problémom nedostatku cyklotrás? Na otázky Pravdy magistrát odpovedal skôr prezentáciou doterajších úspechov v tejto oblasti. „Hlavnému mestu sa darí meniť verejnú dopravu k lepšiemu, snažíme sa podporovať alternatívne druhy dopravy, akými sú pešia doprava a cyklodoprava,“ napísala v stanovisku hovorkyňa Zuzana Onufer. Mesto sa podľa stanoviska stará o opravy chodníkov, debarierizuje priechody pre chodcov, buduje moderné osvetlené priechody aj nové cyklotrasy, tam, kde je to možné, vyhradzuje pre nich samostatný pruh. A ešte v lete spustí kampaň zameranú na bezpečnosť cyklistov, aj v spojitosti so štartom projektu bikesharingu (zdieľania bicyklov). Otázky týkajúce sa zabezpečenia verejného poriadku odporúča magistrát smerovať na mestskú a štátnu políciu.

Z bratislavskej mestskej polície však prišla len stručná reakcia. „Správanie bicyklistov na chodníkoch spadá pod pôsobnosť štátnej polície. Regulácia jazdy na elektrovozidlách si vyžaduje zmeny v zákone o cestnej premávke,“ uviedol Peter Pleva z tlačového oddelenia. Podobne strohá bola odpoveď štátnej polície, v podstate obsahovala len citácie zo zákona o cestnej premávke. Ten však napríklad stanovuje, že na evozidlách sa smie po chodníkoch jazdiť len rýchlosťou chôdze a cyklista môže jazdiť nanajvýš po pravej krajnici cesty, ak neohrozuje peších. Dodržiavajú sa tieto pravidlá v praxi? „Krajský dopravný inšpektorát v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípade zistenia porušenia pravidiel cyklistami tieto rieši v zmysle zákona o priestupkoch,“ tvrdí bratislavská policajná hovorkyňa Veronika Slamková.

Podľa šéfa Cyklokoalície Ďuriša sa na zlom stave najviac podpisujú práve policajti. „Štátna aj mestská polícia dlhodobo ignorujú porušovanie predpisov vodičmi, čo sa týka ilegálneho státia na chodníkoch. Krajský dopravný inšpektorát priorizuje automobilovú dopravu, stretávame sa s tým de facto pri každej novej výstavbe, kde vydáva záväzné stanoviská opakovane diskriminujúce chodcov aj cyklistov,“ argumentuje.

Prudký vývoj alternatívnych foriem dopravy si zrejme v krátkom čase vyžiada aj opatrenia v podobe zásadných úprav v legislatíve. Problém s využívaním chodníkov inými účastníkmi premávky už dlhodobo a nie veľmi úspešne riešia napríklad aj v Prahe, kde vlani v centrálnej časti mesta zakázali jazdu segwaymi. Prenajímatelia však okamžite využili dieru v zákone a nahradili ich ekolobežkami. Najnovšie zase v pešej zóne obmedzili rýchlosť cyklistov na 20 km/h, čo je však z hľadiska bezpečnosti chodcov stále diskutabilné.