„Aj keď návrh zákona odstraňuje skutočnosť, že pracujúci človek nevie, kedy dosiahne dôchodkový vek, ponechal rovnaký mechanizmus zvyšovania dôchodkového veku ako v súčasnosti platnom zákone, s posunutím referenčného obdobia a zaokrúhľovaním na mesiace,“ uviedli odborári počas pripomienkového konania k návrhu novely zákona o sociálnom poistení od zákonodarcov za Most-Híd. Zvyšovanie dôchodkového veku je podľa odborárov určené parametrami, ktoré jednotlivec nemôže ovplyvniť a nikto jednoznačne nevie, ako sa budú vyvíjať v budúcnosti.
Pokračovanie v trende zvyšovania dôchodkového veku považuje KOZ za neprijateľné a aj preto opätovne žiada prijatie zákona o určení stropu zvyšovania dôchodkového veku na hranici 64 rokov. „Táto veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok je podľa názoru väčšiny zamestnancov, ktorých KOZ SR reprezentuje, maximom z hľadiska fyzického zdravotného stavu väčšiny obyvateľstva aj z hľadiska jej mentálnej akceptovateľnosti,“ tvrdí odborárska konfederácia.
Národná banka Slovenska (NBS) upozornila na to, že pri stanovení dôchodkového veku na roky a mesiace môžu v niektorých prípadoch nastať problematické situácie. Ak sa totiž dôchodkový vek bude odvíjať od dátumu narodenia poistenca pripadajúceho na konkrétny deň v kalendárnom mesiaci, podľa NBS je potrebné mať stanovené pravidlá na určenie presného dňa dovŕšenia dôchodkového veku poistenca v situáciách, keď sa deň narodenia poistenca nemusí zhodovať s dňom, v ktorom by mal dovŕšiť dôchodkový vek. Ako príklad centrálna banka uvádza narodenie poistenca 31. dňa v kalendárnom mesiaci a dátum dovŕšenia dôchodkového veku by mal pripadnúť na mesiac, ktorý nemá 31 kalendárnych dní.
Spomalenie rastu
Ministerstvo práce a sociálnych vecí odporúča upustiť od návrhu zaokrúhľovania zvyšovania dôchodkového veku na mesiace, ktorý do parlamentu predložili poslanci NR SR za stranu Most-Híd. Zmena súčasného mechanizmu predlžovania dôchodkového veku by podľa rezortu mala v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. „Napríklad v roku 2019 predpokladáme zníženie úspory o cca 6,7 mil. eur oproti súčasnému právnemu stavu,“ tvrdí ministerstvo práce v stanovisku k návrhu novely zákona o sociálnom poistení od poslancov za stranu Most-Híd.
Rezort práce a sociálnych vecí upozorňuje na to, že zaokrúhľovaním na mesiace sa rast dôchodkového veku v krátkodobom horizonte spomaľuje, úmerne čomu sa predlžuje dĺžka poberania dôchodkov. „Podľa predloženého návrhu sa dôchodkový vek v roku 2019 nezvyšuje o dva mesiace, ale je stanovený na 62 rokov a 6 mesiacov, čím medzi súčasným a navrhovaným mechanizmom vzniká od roku 2017 rozdiel v dĺžke dôchodkového veku 20 dní,“ uviedlo ministerstvo.
Päť rokov dopredu
Poslanci NR SR za stranu Most-Híd navrhujú, aby bol vek odchodu do dôchodku na Slovensku známy päť rokov dopredu. Podľa ich návrhu by sa pritom penzijný vek nemal stanovovať na roky a dni, ako je to v súčasnosti, ale na roky a mesiace, čím bude dôchodkový vek viac zapamätateľný. Návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý parlament na júnovej schôdzi posunul do druhého čítania, penzijný vek na budúci rok určuje na 62 rokov a 6 mesiacov a v ďalších štyroch rokoch ho každoročne zvyšuje o dva mesiace. Už v budúcom roku by sa určil vek odchodu do dôchodku na rok 2024, a to podľa vývoja strednej dĺžky dožitia tej časti populácie, ktorá sa dožíva dôchodkového veku.
Parlament ešte v roku 2012 za vlády Roberta Fica schválil mechanizmus, podľa ktorého sa od roku 2017 automaticky zvyšuje vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky dožitia. V tomto roku tak idú ľudia do dôchodku v 62 rokoch a 139 dňoch a v budúcom roku sa vek odchodu do penzie predĺži na 62 rokov a 202 dní. Vek odchodu do dôchodku sa upravuje vždy len na jeden rok dopredu. „V praxi to napríklad znamená, že 60-ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku,“ upozorňujú poslanci za Most-Híd.