Podarilo sa SAV odovzdať všetky chýbajúce dokumenty potrebné na registráciu ústavov?
Jednoznačne sme všetko odovzdali. Dokonca 27.7. odišli posledné interné predpisy, ktoré vznikli v legálnom právnom rámci, teda až po 1.7.2018. Boli zriadené dozorné a správne rady. Správna rada interné predpisy navrhla, dozorná a vedecká ich okomentovala a vrátila ich správnej rade, aby ich mohla vydať. Ministerstvo školstva má všetky podklady na to, aby mohlo SAV zaregistrovať. Treba však zdôrazniť jednu vec. Zákon o SAV je preto súčasťou zákona o verejných výskumných inštitúciách, pretože akadémia má svoju vyhradenú cestu. Rezort školstva má iba vytvoriť register, čiže jeho úloha je deklaratívna. A následne vydať potvrdenie, že všetky povinnosti pre registráciu boli splnené. Z nášho pohľadu preto neexistuje žiadny legálny dôvod na to, aby to ministerstvo nemohlo urobiť. Rezort však urobil odbočku a po 31.5., keď mali byť všetky podklady odovzdané, nás presunul na druhú cestu. Tou je likvidácia inštitúcií a založenie nových, čo je zásadne iný právny proces. Tomu sa akadémia bráni, pretože takýto proces nielenže vnáša neistotu do pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ale ministerstvo ním zároveň dostáva do rúk vytvorenie novej akadémie, čo je flagrantný zásah do samosprávnosti akadémie a aj zákona o SAV. Druhá vec je, že doteraz nemáme jedinú legálnu listinu, ktorú by nám rezort poslal, kde by nám vysvetlil, čo sme urobili zle a ktoré ústavy naopak podmienky splnili. Máme odkazy len cez média a ja sa pýtam, ako máme na to reagovať?
V hre je stále likvidácia a znovuzaloženie ústavov?
Nechcem, aby vznikol dojem, že sme leniví a nedokážeme dotiahnuť registráciu do konca. Keby sme však napísali žiadosť o registráciu, ako nám to rezort navrhuje, znamenalo by to, že súhlasíme s tým, že ideme do cestou likvidácie starých a vzniku nových organizácií. V športovej terminológii by to vyzeralo asi takto. Povedzme, že sme začali hrať futbal. Zrazu niekto uprostred hry povie: Nie, hráme rugby! Ale futbal musí sudca nejakým spôsobom ukončiť. Ale my stále hráme futbal a ministerstvo zas rugby. Stále totiž neexistuje legálne ukončenie procesu. Keby sme napríklad dostali list, resp. usmernenie, teda písomné právne stanovisko, ktoré by ukončilo futbalový zápas, vieme sa k tomu postaviť a bojovať o dokončenie zápasu v jednom právnom režime. Ale my nič také nemáme.
Stále teda napríklad neviete, ktoré štyri ústavy splnili podmienky?
Nie. Ja som 10. júla napísal ministerke list, kde som ju požiadal o odpoveď na túto otázku, ale dodnes nemám odpoveď.
Najväčší problém podľa ministerstva bol so súpisom majetku. Buď chýbal alebo bol neúplný.
To sú hry. Súpis majetku sme odovzdali. Zákon nám nepredpisuje presnú podobu. Súpis majetku sa mal navyše týkať len inštitúcií, ktoré prešli spájaním. Netýka sa to všetkých ústavov, ako to rezort prezentuje. V dobrej viere sme dodali súpis majetku tých inštitúcii, ktorých sa to má podľa zákona týkať a následne sme dostali odpoveď, že tam niečo chýba. Dostali sme napríklad pripomienku, že zápis v katastri nie je dostatočná identifikácia nehnuteľného majetku. Ale aká iná identifikácia, ako zápis do katastra a list vlastníctva má právne relevantnú hodnotu? To sú obštrukcie. Namiesto toho, aby sme sa spoločne snažili nedostatky riešiť, ministerstvo nám určí termín 31.5., dokedy máme predložiť interné predpisy neexistujúcich VVI. Tie však nemhli vzniknúť, nemal ich kto vytvoriť, kým nezačali ústavy fungovať ako verejné výskumné inštitúcie.
Transformácia sa odkladala aj pre strach ministerstva o štátny majetok, ktorý po procese prejde do vlastníctva akadémie.
Pýtam sa, je SAV v nejakom podozrení? Sme zlovoľní ľudia, ktorí chcú scudziť štátny majetok? Nemyslím si. RTVS pri prechode na verejnoprávnu formu získala majetok. Vysoké školy, ktoré prešli do verejnoprávnej formy, tiež získali majetok. SAV je teraz nejaký zlodej? Ak som to správne pochopil, ministerstvo chce, aby niektoré budovy, ktoré má SAV teraz v správe, zostali v rukách štátu. Nikto nič nesprivatizuje. Ak by nejaký ústav (ešte ako rozpočtová či príspevková organizácia), ktorého nehnuteľnosť by bola v rukách štátu vyhlásil túto nehnuteľnosť za nadbytočnú, ide do ponuky pre ostatné rozpočtové a príspevkové inštitúcie a potom aj pre iné inštitúcie štátu a keď sa nikto neprihlási, môže ústav požiadať ministerstvo financií o predaj. Jediná ochrana je tu rezort financií. Keď majetok prejde do vlastníctva verejnej výskumnej inštitúcie (VVI), po vyhlásení nehnuteľnosti za prebytočnú, musí predaj schváliť predsedníctvo SAV, kde sedí 15 ľudí. Ak to odsúhlasia, musí to ísť na ministerstvo financií a napokon na vládu a až keď ona súhlasí, môže sa majetok predať. O akom strachu z privatizácie teda hovoríme?
Ministerka viackrát zopakovala, že sa snažila s vedením SAV či so Snemom komunikovať, no nie vždy našla odozvu. Prečo?
To striktne odmietam. Napríklad 2.7. ma ministerka pozvala na stretnutie, kde sme mali rozoberať aktuálnu situáciu. Sprevádzal ma podpredseda akadémie Peter Samuely. Nakoniec som do rokovacej miestnosti išiel sám, vraj tam nebolo dosť stoličiek. Zato miestnosť bola plná predstaviteľov ministerstva. Druhá vec, pokiaľ ide o komunikáciu, je tá, že ja ministerke systematicky píšem listy. Dodnes na ne, s výnimkou listu z 31.07., nemáme odpoveď a len z médií sa dozvedáme, čo ministerka od nás chce. Pokiaľ ide o Snem SAV, znova sa pýtam, prečo snem nedostal z ministerstva žiaden podklad o čom budeme debatovať? Veď sa na to ani nemohli pripraviť. Viem, že pred troma týždňami požiadal výbor snemu pani ministerku o osobné stretnutie, ani na túto žiadosť, podľa mojich informácií, neprišla odpoveď. Nemáme jediný relevantný doklad v rukách. To nie je neochota komunikácie z našej strany. Na stretnutí s ministerkou boli dvakrát aj niektorí riaditelia ústavov. Opäť dostali len ústny návrh, ktorý sa nakoniec ukázal ako protizákonný. Riaditelia zároveň nato prišli s protinávrhom. Nakoniec nám z rezortu oznámili prostredníctvom médií, že zrejme budeme musieť prejsť opätovnou registráciou, teda ústavy zaniknú a znovu vzniknú. Takto to v ústnom návrhu určite nebolo. Takýto postup odmietame, ale rezort nás k tomu verbálne núti. Najviac mi však chýba právne záväzná komunikácia. Ako sa mám oprieť o to, čo povie hovorkyňa alebo čo odznie na tlačovej konferencii?
Zasadnutia Snem SAV sú neverejné. To nie je obmedzenie komunikácie?
Napriek tomu, že to zákon o SAV nevyžaduje, Snem SAV to v apríli tohto roku pri schvaľovaní svojho nového rokovacieho poriadku zmenil. Od 1.7. sú zasadnutia verejné pre všetkých členov akademickej obce. Každý iný občan môže požiadať výbor snemu o možnosť zúčastniť sa rokovania. Neverejnosť bola spôsobená tým, že snem rokuje o mnohých interných veciach, stratégiách, či robí vypočutie kandidátov na členov predsedníctva a predsedu akadémie. To sú veci, ktoré je lepšie prerokovať bez verejnosti. Situácia sa zmenila a snem sa prispôsobil.
Ministerka naznačila, že SAV by sa nedostala do právneho vákua, keby prezident podpísal novelu zákona o SAV, ktorá by ústavom umožnila do konca roka pokračovať vo forme rozpočtovej, príp. príspevkovej organizácie. Súhlasíte?
Principiálne nesúhlasím. Keď niekto podáva novelu o SAV, asi by bolo normálne, keby sme k tvorbe návrhu boli prizvaní, alebo aby sme o tom aspoň dopredu vedeli. Dozvedeli sme sa to, keď bol 11.6. podpredseda SAV Juraj Koppel na rokovaní školského parlamentného výboru. Mal sa prerokovať záverečný účet SAV a zrazu tam zistil, že na programe dňa je aj novela o SAV. Pripravili pre nás „záchrannú“ novelu, o ktorej sme nevedeli. Návrat do pôvodnej formy nám nepomôže, len spôsobí chaos. Teraz už pracujeme v režime VVI a preto sa nás ani prípadné znovuschválenie novely netýka. Tomu je prispôsobený napríklad aj ekonomický softvér, na čo už boli vynaložené finančné prostriedky a teraz sa budeme vracať naspäť? Prostriedky vyhodíme z okna a kúpime si zas systém pre rozpočtovú organizáciu. A do konca roka sa zas vrátime k softvéru pre VVI? Cieľom novely bolo len dosiahnuť, aby ústavy museli prejsť likvidáciou. Vyzerá to, akoby ministerstvo chcelo založiť svoju novú akadémiu vied. SAV je však zo zákona samosprávnou inštitúciou a ministerstvo nie je jej nadriadený orgán. Máme vlastný zákon aj samostatnú kapitolu v rozpočte. Ministerstvo si tak teraz našlo argumenty na to, prečo nás môže riadiť. Tomu sa však celá SAV bráni. Takýto bezprecedentný útok na svoju nezávislosť ešte nezažila.
Odovzdali ste všetky papiere. Kedy by sa proces mohol ukončiť?
To keby som vedel. Ministerstvo nás tlačí do riešenia, ktoré je nerijateľné. Preto sme sa obrátili na generálnu prokuratúru. Rezort má povinnosť register VVI vytvoriť. Správanie sa ministerstva nás však privádza k mnohým problémom. Množstvo inštitúcii pracuje s týmto registrom a keďže ten reálne neexistuje, máme problém v každodennom živote, ako napríklad uhrádzanie niektorých faktúr, máme problém s podávaním projektov alebo so zmluvami so súkromným a verejným sektorom. Ministerstvo nás pomaly núti, aby sme vykrvácali.
Ministerka naznačila septembrový termín.
Nám už odkázala, že proces ukončí najbližšie rokovanie vlády. Ťažko sa na takéto vyhlásenia spoliehať, veď všetky podmienky na transformáciu ústavov SAV na VVI sú splnené a preto žiadosť o registráciu ani rozhodnutie Vlády SR nie sú potrebné. Žiadosť o registráciu, ako to prezentovala hovorkyňa ministerstva, je predsa akceptovaním cesty likvidácie a znovuzaloženia ústavov SAV. Keby sme takúto požiadavku dostali písomne, budeme sa domáhať nášho legitímneho práva na registráciu, v duchu zákona o SAV. Ale nebudeme reagovať na odkazy cez médiá. Nerozumiem hre ministerstva. Je to hra o čas. Od 11.6. žijeme v takom stave, že dostávame odkazy, ale nemáme nič vo forme, ktorá je právne uchopiteľná. Snažíme sa komunikovať v režime písania listov, ale dodnes nemáme na ne odpoveď. Snažíme sa komunikovať slušne, ale aj nám už dochádza trpezlivosť.
Čo bude teraz nasledovať?
Čakáme na stanovisko generálnej prokuratúry, pretože je to jediný orgán, ktorý môže rozhodnúť. Nádejame sa, že toto rozhodnutie by mohlo zmeniť stanovisko ministerstva. Snažíme sa teraz komunikovať s ministerstvom financií, kde by sme podľa ministerstva školstva mali odovzdať protokoly o majetku. Ale ako to máme spraviť, v akej forme, podobe alebo komu, to už rezort školstva opäť nespresnil. Požiadal som preto o usmernenie ministra Petra Kažimíra. My sa nebránime žiadnemu auditu, všetky podklady o majetku máme pripravené, sme maximálne transparentní, ale striktne trváme na tom, že audit môže prísť až po plnoprávnom zápise ústavov SAV do registra VVI.. <PE>