Občianska veda totiž znamená symbiózu vedeckej komunity a širokej verejnosti. Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa podieľajú na unikátnom projekte Visitor. Prostredníctvom jednoduchej aplikácie môže vedu robiť každý neškolený vedátor a tým prispieť k výskumu s celonárodným významom. Projekt je zameraný na invázne druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú potenciálnou hrozbou pre naše zdravie, ekosystém, ale aj hospodársky život. Spoločenskú závažnosť monitorovania a bádania týchto nežiaducich druhov podčiarkla viac ako desiatka odborníkov z akadémie, ktorí sa rozhodli tento projekt priviesť k životu.
„Primárnym cieľom aplikácie je zbierať údaje o rozšírení nepôvodných druhov na Slovensku. No chceme upozorniť verejnosť, že sa nepôvodné organizmy vyskytujú všade okolo nás a stáva sa z nich stále výraznejší a naliehavejší problém,“ vysvetľuje Ladislav Pekárik z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Pomocou aplikácie vedci zistia, či dokážu takouto cestou formovať postoje verejnosti k nepôvodným druhom. Celkovo je téma spojenia nepôvodných druhov a občianskej vedy (citizen science) aktuálna a zaujímavá v celom priestore Európy. „Začiatkom júla sa rozbehol európsky projekt, ktorý sa tomuto spojeniu bude venovať, a my sme jeden z partnerov,“ pokračuje Pekárik.
Aplikácia je zrozumiteľná a umožňuje užívateľovi jednoduchým spôsobom identifikovať zatiaľ tridsať druhov nežiaducich rastlín a živočíchov. Po vyplnení niekoľkých základných údajov a po pridaní jednej alebo viacerých fotografií, pomocou ktorých sa bude nález identifikovať, výskumníci dostanú záznamy o výskyte konkrétnych druhov Po overení prijatých informácií sa nález zobrazí na webe visitor.sav.sk a neskôr sa lokalizuje na mape spolu s ďalšími objavmi. „Získané informácie slúžia najmä na vedecké účely. Umožnia nám vyhodnocovať napríklad dynamiku ich invázie, teda ich rozšírenia, prípadne zachytiť pozitívne aj negatívne zmeny v tomto procese, získať informácie o druhoch, o ktorých skutočnom rozšírení veľa nevieme,“ dodáva biológ.
Spomedzi rastlín by sme si mali dávať pozor najmä na boľševník obrovský, ktorý po styku s pokožkou môže spôsobovať popáleninové pľuzgiere. Takisto na ambróziu palinolistú, ktorá je silným alergénom a kvitne v tomto období. V nevyspytateľnej aréne, akou je príroda, sú invázne druhy rastlín a živočíchov často odolnejšie ako ich pôvodné náprotivky. Pekárik upozorňuje aj na nepôvodné druhy rakov, ktoré prenášajú račí mor. „Sú voči nemu – na rozdiel od našich pôvodných druhov, imúnne,“ prízvukuje. Naše lienky vytláča lienka východná s červenými, žltými či čiernymi krovkami. Okrem toho, že požiera larvy lienky pestrice, dokáže zlikvidovať aj úrodu hrozna či ovocia, len aby sa zásobila cukrami na zimu.
Vplyv nových druhov rastlín i zvierat na pôvodný ekosystém ohrozuje aj poľnohospodárstvo. Ako tvrdí odborník, môžu spôsobovať významné ekonomické škody napríklad v poľnohospodárstve alebo rybnikárstve.
Využívanie aplikácie je zatiaľ v začiatkoch. Podľa Pekárika je ešte priskoro hovoriť o jej efektivite. V blízkej budúcnosti ju odborníci plánujú aktualizovať a rozšíriť napríklad aj o off-line databázu.
Ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zastrešuje aj slovenská legislatíva. Zákon udeľuje vlastníkom, správcom či užívateľom pozemku povinnosť odstraňovať nepôvodné druhy aj pod hrozbou sankcie. Takisto v prípade odchytu invázneho druhu živočícha sa zakazuje jeho opätovné vypustenie alebo použitie ako živej návnady.